Princ egyptský
Princ egyptský
Nedávno som bol s deťmi na filme Princ Egyptský v kultúrnom dome v Devíne, kde žijeme. Bola to silná skúsenosť. Na jednej strane často prežívam, že dobré filmy ma emocionálne vtiahnu do príbehu a v istom momente sa môj vlastný príbeh stretne s filmovým tak, že ma tento hlboko osloví. Ale tiež, čo je snáď ešte dôležitejšie, kým som sledoval, ako Dreamworks (Spielberg atď.) interpretujú Mojžišovo stretnutie s Bohom a povolanie pri horiacom kríku, pripomenulo mi to, ako Boh kedysi povolal mňa a ako som na jeho volanie reagoval.
Božie povolanie môže byť nádherne uisťujúcou skúsenosťou: „Chceš naozaj použiť mňa?!?“ Ale môže to byť zároveň desivé: „Toto chceš odo mňa?!?“ Mojžišova odpoveď v 2M 3 ukazuje, že jeho skúsenosť bola skôr to druhé. Mal veľký strach a obavy. „Čo ak...?“ bola jeho otázka aspoň trikrát v 3. a 4. kapitole. Ale Mojžišov strach nie je v tomto príbehu to hlavné. Na jeho odpovediach nie je nič mimoriadne, skôr typické, očakávané. Myslím, že väčšina z nás by tak reagovala, keby sme boli povolaní k niečomu podobnému. Sme slabí, ustrašení, a niekedy pochybujeme, či nás Boh ozaj dokáže použiť.
Hlavný prvok príbehu nie je Mojžišova nedostatočná viera, a naša by tiež nemala byť. Tou úžasnou vecou je tu Božia milosť. Boh odpovedá na každú z Mojžišových obáv s uistením: „Povedz im, že JA SOM ťa posiela“ (3,14).
Boh mu dal schopnosť premeniť palicu na hada „...aby ti uverili...“ (4,5) Keď sa Mojžiš sťažoval, že nevie dobre rozprávať, aj keď Boh sa už začínal hnevať, ponúkol Mojžišovi riešenie v osobe jeho brata Árona. (4,10-17)
Keď sa Mojžiš začal vykrúcať, Boh ho mohol ihneď zraziť k zemi: „Kto si, že sa opovažuješ odvrávať mi?“ Mohol nájsť niekoho iného: „Ak nechceš, nájdem si niekoho ochotnejšieho.“ Ale nie, Boh chcel Mojžiša. Chcel vyslobodiť svoj ľud z otroctva, ale tiež chcel vykonať niečo v Mojžišovom živote. To je milosť. A to je to nádherné pri Božom povolaní. Áno, často nás volá, aby sme urobili niečo radikálne; niečo vyžadujúce veľkú vieru a risk. Ale tu to nekončí. Tiež nám prisľubuje svoju prítomnosť, svojho Ducha, svoju moc. Verím, že keby Mojžiš odmietol, Boh by i tak zachránil svoj ľud. Ale ktovie, či by pri takomto scenári bol Mojžiš medzi zachránenými?
Nepokúšam sa tu špekulovať, či by sa Mojžiš dostal do neba alebo nie. Chcem len poukázať na skutočnosť, že keď Boh niekoho povoláva, nemá na mysli len úlohu, ale zvláštne požehnanie v živote povolaného. To je milosť. To je dobrá správa. Boh ma volá, aby som urobil niečo pre neho a pre iných. Ale pritom som sám požehnaný. Boh pôsobí aj cez môj strach a slabú vieru, aby zo mňa vybudoval takého človeka, akého chce mať.
K čomu volá Boh teba? Máš obavy? Pochybuješ, že si na to dostatočne nadaný a pripravený? Uvoľni sa! Ty nie si dostatočný. Boh to tak zariadil, aby to tak fungovalo. Cez tvoju slabosť on dosiahne svoje zámery a jeho meno bude vyvýšené. A konečný výsledok? Áno, Boh koná svoje dielo, ale naše životy budú tiež premieňané! My prijímame jeho požehnanie. My získavame život!
Keď sme vychádzali z kina, môj syn Matthew sa spýtal: „Stalo sa to naozaj? Je to skutočný príbeh?“ Uvedomil som si, že aj keď pozná Mojžišov príbeh z Biblie, už videl toľko filmov, že predpokladá, že ak je to na plátne, asi je ten príbeh vymyslený, alebo aspoň trocha prikrášlený. S úsmevom na tvári a s úžasom v duchu som odpovedal: „Je to naozaj; no nie je to super?“
Kurt Thiel