Jeanne Zornes:
Príde to každý rok - moje klasické sólo - zásadné a dôkladné upratanie garáže. S metlou v ruke zaútočím na hromady vecí, odhodlaná rozdeliť a panovať, spracovať každú kopu do jasne označených, úhľadne naskladaných krabíc.
Zvyčajne sa poddám tak za deň. Môžem síce upratovať, ale z ohľadu na šetrného manžela nemôžem nič vyhadzovať. Zhromažďovanie prílišného množstva vecí je tým najväčším problémom. A tak sa garáž čoskoro navráti do svojho „normálneho“ chaosu, len dlážka je trocha čistejšie zametená a pár kusov náradia sa dostalo na svoje miesto v krabici.
Možnože nedokážem nastoliť v garáži dokonalý poriadok, pretože sa to prelína s životným priestorom iných ľudí. Ale iste môžem niečo urobiť s mojím vlastným duchovným teritóriom, obzvlášť keď haraburdie a špina otupuje moje svedectvo o Pánovi.
Naučila som sa ceniť si princípy duchovného upratovania, ktoré uplatnil Ezechiáš (Chizkija), jeden z dobrých izraelských kráľov. Druhá kniha kráľov 18, aj 2. kniha kronická 29-31 zaznamenávajú rozsiahle úlohy, ku ktorým sa podujal, keď ako dvadsaťpäťročný nastúpil na judský trón. Nepriatelia cerili zuby na judských hraniciach, Asýria už obsadila severné kráľovstvo. Ezechiášov otec Achaz zavrel dvere chrámu po tom, čo odovzdal cennosti z jeho zariadenia ako poplatok asýrskemu kráľovi. Národ bol demoralizovaný a degenerovaný. Achaz otvorene podporoval uctievanie Bála, upálil svojich synov ako obeť bohu Molochovi a na každej ulici nastaval oltáre cudzím bohom.
Ale Ezechiáš mal odlišné priority. Hneď v prvý mesiac vlády nariadil vyčistenie chrámu a obnovenie celonárodnej služby Hospodinovi. Tento proces duchovného očisťovaniam mal päť súčastí, ktoré môžu s úžitkom úplne aplikovať aj dnešní kresťania - tí, ktorých Pavol nazval Božím chrámom a príbytkom jeho Ducha (1Ko 3,16-17).
Otvor dvere
Hneď na úvod Ezechiáš otvoril dvere chrámu a dal ich opraviť (2Kron 29,3). Chrámové dvere boli obrátené na východ, priamo oproti vychádzajúcemu slnku. Keď slnečné lúče prenikli dnu, odhalili nečistotu a neporiadok. Ja podobne potrebujem otvoriť Bohu vchodové dvere svojho duchovného života. On i tak vie, čo je vo vnútri, ale pri jase jeho svätej prítomnosti sa odhalí rozsah duchovného zašpinenia.
Mám sklony povzniesť sa nad malé hriechy, tak ako každý týždeň prebehnem prachovkou po vrchu chladničky. Ľahký dotyk handry môže zotrieť vrstvu prachu, ale ani nehne s mastným povlakom, ktorý sa tu postupne usadá. Je to tak napríklad vtedy, keď mi povolia nervy pri mojich deťoch a potom zaženiem výčitky svedomia s výhovorkou, že som bola unavená. To sa nedotkne duchovného problému mojej prchkosti. Moja výbušnosť je skutočne hnevom, a môj hnev je hriech. Keď sa neovládnem a potom výbuch netrpezlivosti nejako zahovorím, problém sa len „opráši“; keď sa však pýtam na príčinu svojho hnevu - a prosím o odpustenie za tento hriech, odstráni sa aj zažraná duchovná špina.
Musím pamätať na to, že Boh vidí všetko; a ja potrebujem vidieť veci tak, ako ich vidí on. V tejto oblasti boli pre mňa výzvou slová zapísané dávno olympijským víťazom v behu Ericom Lidellom, ktorého živú vieru zobrazuje film Chariots of Fire. V jeho osobnom vyznaní, publikovanom posmrtne ako The Disciplines of the Christian Life (Disciplíny kresťanského života), odporúča čitateľom klásť si nasledovné otázky:
— „Som nezdržanlivý pri užívaní si pôžitkov bez uvažovania o tom, aký vplyv to bude mať na moju dušu?“
— „Som nezdržanlivý pri práci, odmietam primerané množstvo oddychu a rozcvičky?“
— „Som nezdržanlivý v drobných záľubách, stávam sa otrokom návykov, ktoré mi pripadajú celkom nevinné?“
Keď nám Boh pripomenie veľké hriechy, naša reakcia môže byť ozvenou Dávidovho kajania, keď vyšlo najavo jeho cudzoložstvo a vražda: „Proti tebe samému som zhrešil, urobil som, čo pokladáš za zlé.“ (Ž 51,6) Avšak každý jeden hriech je ohavnosťou pred Bohom a narušuje moje spoločenstvo s ním. Hreším, ako hovorí Pr 8,13, pýchou a namyslenosťou. Hreším, ako dodáva Jak 4,17, keď viem robiť dobre a nerobím. Bohu aj na tom záleží, jeho žiariaca svätosť nemôže súhlasiť so žiadnym mojím hriechom. Chce, aby som preskúmala aj drobné zvyky a postoje, ktoré mu neprinášajú poctu.
Keď budeš osamote:
|
Naverbuj tím
Potom Ezechiáš povolal Levitov (2Kron 29:4-6). Kráľ nemohol upratať chrám sám. Musel zmobilizovať ľudí, ktorí vedeli, ako uviesť chrám znova do poriadku. My taktiež potrebujeme duchovnú spoluprácu pre osobné očistenie. Pastori a iní duchovní vodcovia nám môžu ukázať, čo Božie slovo učí o svätosti. Blízki veriaci priatelia nás môžu povzbudiť k spravodlivému životu.
Ja som duchovne najviac rástla vtedy, keď som prijímala biblické vyučovanie, ktoré dávalo dôraz na aplikáciu, a mala som vzťah s ľuďmi, ktorí ma brali duchovne na zodpovednosť. Ako mladú kresťanku, keď som mala niečo cez 25 rokov, si ma „adoptovala“ jedna dôchodkyňa, bývalá zdravotná sestra, z nášho zboru. Každý piatok večer sme spolu niečo zjedli a potom sme sa rozprávali o živote s Pánom. Nikdy nezabudnem, ako vedela otvoriť Bibliu a prečítať práve ten verš, čo som potrebovala.
O pár rokov neskôr som s bývalou spolubývajúcou vytvorila dvojicu, aby sme sa spolu stretávali, modlili a študovali Písmo. Naše štúdium knihy Prísloví, kapitola za týždeň, čoskoro odhalilo špinavé zákutia môjho duchovného života. Naše modlitebné chvíľky ma až boľavo odhaľovali. Často som napokon so slzami priznávala problémy ako žiarlivosť a sebecké očakávania.
Teraz je moja rodina takým duchovným tímom, aj keď si to všetci neuvedomujú. Mojím zlozvykom je napríklad skákať ľuďom do reči. Keď sa to stane u nás doma, niekto sa na mňa uprene, až zamračene pozrie, a ja hneď zachytím ich - a Božie - upozornenie na moju netrpezlivosť. Nemám takéto konfrontácie v obľube, ale učím sa reagovať s pochopením namiesto zatínania zubov. A uvedomujem si, že každý taký prípad trocha pomôže uvoľniť zovrenie tohto hriešneho zlozvyku. Povzbudením je pre mňa verš: „A som si istý, že ten, čo začal vo vás dobré dielo, aj ho dokončí až do dňa Krista Ježiša.“ (Fil,6)
Oddaj sa
Božie dielo si nezaslúži odhodlanosť na pol srdca. Ezechiáš vyzval kňazov a Levitov, aby sa posvätili (2Kron 29,5) a dali zverenej práci maximálnu prioritu. „Nebuďte teda nedbalí!“ povedal im (v11).
Toto isté napomenutie potrebujem aj ja v duchovnej oblasti. Boh si ma vyvolil, aby som stála pred ním a slúžila mu v mojej domácnosti, medzi susedmi a v miestnom zbore, a skrze životy, ktorých sa dotknem pri písaní a hovorení. Ale prichádzajú chvíle, keď je ťažké uchovať si počiatočnú odhodlanosť. Zaujatosť príliš mnohými vecami, únava a strach z odmietnutia sú pokušením, aby som so všetkým prestala, alebo to len tak odflákla.
Keď mi poštou prídu tri zamietavé listy z vydavateľstiev, chce sa mi hodiť deku na počítač a už s ničím nezačínať. Keď som večer unavená, zápasím s večerným čítaním Biblie a modlitbou s mojimi dorastajúcimi deťmi. Ale viem, že ak budem tieto chvíľky dlhšie zanedbávať - a tiež moje osobné stíšenia - duchovné haraburdie nado mnou vyhrá. Povzbudzuje ma tu stred 11. verša: „Vás si vyvolil Hospodin, aby ste stáli pred ním a slúžili mu.“
|
Desať otázok pre 1. Na čo repcem? „Zblúdilí duchom získajú rozumnosť a reptajúci prijmú poučenie.“ (Iz 29,24)
„Všetko robte bez reptania a pochybovania.“ (Fil 2,14) 2. Mám zvyky, ktoré dráždia iných? „Pochytajte nám líšky, maličké líšky, ktoré ničia vinice; a naše vinice práve kvitnú.“ (PŠ 2,15)
„My silní sme povinní znášať slabosti slabých a nie páčiť sa sebe samým.“ (R 15,1) 3. Dovoľujem si nejaké pôžitky? „Zrno, čo padlo do tŕnia, to sú tí, čo počúvajú, ale v živote ich udusia starosti, bohatstvo a rozkoše života, takže úrodu neprinesú.“ (Lk 8,14)
„Ale mám proti tebe to, že si opustil svoju prvú lásku.“ (Zj 2,4) 4. Som príliš zaneprázdnený na to, aby som si denne čítal Božie Slovo? „Pred svitaním vstávam, o pomoc volám, na tvoje slovo čakám. Moje oči sa budia skôr ako nočné stráže a premýšľam o tom, čo si povedal.“ (Ž 119,147-148)
„Otupelo srdce tohto ľudu, ušami ťažko počuli, aj oči si zažmúrili.“ (Sk 28,27) 5. Previnil som sa proti niekomu? „Ale ja vám hovorím: Každý, kto sa hnevá na brata, musí ísť pred súd... Choď, najprv sa zmier so svojím bratom.“ (Mt 5,22-24)
„Napomínam Evodiu, napomínam aj Syntychu, aby boli jednomyseľné v Pánovi.“ (Fil 4,2) 6. V čom sa prejavujem sebecky? „Nikto nech nahľadá, čo prospieva iba jemu, ale to, čo osoží inému.“ (1Ko 10,24)
„Láska sa nespráva neslušne, nehľadá svoj prospech, nerozčuľuje sa, nezratúva zlo.“ (1Ko 13,5) 7. Robia moje reči vždy česť Bohu? „Ústa spravodlivého vravia múdrosť, jeho jazyk vyslovuje právo.“ (Ž 37,30)
„Kristus trpel za vás a tak vám zanechal príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On nikdy hriechu neučinil, ani lesti nebolo v jeho ústach.“ (1Pt 2,21-22) 8. Prináša moje využívanie médií česť Bohu? „Budem žiť v bezúhonnosti srdca vo svojom dome. Neupriamim pohľad na vec ničomnú.“ (Ž 101,2-3)
„Upriamte svoju myseľ na všetko, čo je pravdivé, čo je počestné, čo je spravodlivé, čo čisté, čo milé a čo je chvályhodné, ak nejaká cnosť a nejaká chvála.“ (Fil 4,8) 9. Odkladám prácu zo dňa na deň? „Buď zmužilý i smelý a konaj! Neboj sa a nestrachuj sa, lebo Hospodin, Boh, môj Boh bude s tebou.“ (1Kron 28,20)
„Leňoch hovorí: Lev je vonku, mohol by som byť zabitý na ulici.“ (Pr 22,13) 10. V ktorej oblasti som najviac neukáznený? „Každú ratolesť na mne, ktorá neprináša ovocie, odrezáva, a každú, ktorá prináša ovocie, čistí, aby prinášala ešte viac ovocia.“ (Jn 15,2)
„Ukázňujem a krotím svoje telo, aby zatiaľ čo iným kážem, sám som nezlyhal.“ (1Ko 9,27) |
Buď dôkladný
Štrnásť Levitov pracovalo 16 dní, aby vypratali odpad po Achazovej zvrhlej vláde. Všetky modly a podobný brak išli priamo na smetisko v údolí Kidron - vtedy ešte neexistovali starinárske výpredaje.
Niekedy pochybujem o hodnote všelijakých čačiek, ktoré zbierajú členovia mojej rodiny. Ale nie je to nič nové. 2Kr 18,4 hovorí, ako Ezechiáš roztrieskal na kusy medeného hada, ktorého Mojžiš urobil na púšti, lebo Izraelci mu začali páliť kadivo a nazval ho Nechuštán (trocha medi). V 4M 21 sa píše o tom, ako Boh kázal Mojžišovi vystaviť medeného hada na stĺp na záchranu poštípaných jedovatými hadmi, čo boli poslaní za trest na Izrael. Tí, čo sa vo viere pozreli na sochu hada, boli uzdravení. Židia si medeného hada ponechali a postupne sa socha stala predmetom uctievania. Ale pri Ezechiášovom upratovaní sa nebrali ohľady na „posvätné kravy“ (vlastne hadov). Všetko, čo nebolo v súlade s Božími zámermi pre chrám, bolo vyhodené. Dokonca aj 700 rokov starý muzeálny kus z doby putovania po púšti bol postrádateľný.
Tu sa nás Ezechiášovo upratovanie začína dotýkať osobne. Možno sa dokážem vzdať nejakých vecí, ktoré neprinášajú česť Pánovi, napríklad kníh, videokaziet, alebo iných pochabostí. Ale keď on položí prst na moje „obľúbené hriechy“, upratovanie začne bolieť. Mám niekoľko takých „Nechuštánov“, ktorí sa regenerujú ako jašteričí chvost. Jeden z nich je hriech zlej vôle a nežičlivosti. Modla zvaná JA sa znova a znova vynára, keď so mnou ľudia nesúhlasia, alebo zasahujú do toho, čo chcem robiť. Zakaždým znova a znova sa učím zveriť moje slabosti Pánovi. A zakaždým si viac uvedomujem, aká bezcenná modla to je.
Oslavuj a zasväcuj
Po tom, čo vypratali z chrámu ničomné veci, Leviti opäť vytiahli, vyčistili a zasvätili chrámové zariadenie, ktoré odstránil kráľ Achaz. Druhá polovica kapitoly popisuje mimoriadnu slávnosť a bohoslužbu pri príležitosti znovuzasvätenia, keď ľudia radostne spievali chválospev a skloniac hlavy klaňali sa Bohu (2Kron 29,30). S prípravou zápalných obetí bolo toľko práce, že oficiálni kňazi si dokonca museli zavolať ďalších Levitov na pomoc.
Kristova smrť znamená koniec zvieracích obetí, ale jeden princíp z tej bohoslužby platí stále, keď sa chceme vysporiadať s naším duchovným haraburdím.
Potrebujeme oslavovať „Božie upratovanie“ s chválou. List Hebrejom 13,15 hovorí: „Ustavične prinášajme Bohu obetu chvály, to jest ovocie perí, ktoré vyznávajú jeho meno.“
Ja som prežila také väčšie duchovné upratovanie a čistenie v októbri 1997, keď jeden vodič vrazil do nášho auta na diaľnici v horách. Pohľad na naše zmangľované auto a uvedomenie si, že s celou rodinou sme o chlp unikli smrti, mi pripomenuli, že veci sú druhotné, a tým najdôležitejším v živote je môj vzťah s Bohom a s ľuďmi. Moja „obeta chvály“ v čase po nehode spočívala v tom, že som s väčšou smelosťou hovorila iným - od lekárov po predavačov v zelovoci - o Božej milosti, keď zachoval náš život, a o nevyhnutnosti byť pripravený postaviť sa pred Boha.
Preč s haraburdím
Písmo pochvalne hodnotí život Ezechiáša ako toho, ktorý sa pevne držal Hospodina a neprestal ho nasledovať (2Kr 18,6). Ak chcem, aby sa niečo také dalo povedať aj o mne, musím dôsledne nasledovať jeho príklad duchovného očisťovania. Potrebujem prosiť Pána Boha, aby naďalej pôsobil svojou svätosťou na znečistené oblasti môjho života. Potrebujem napomenutie a povzbudenie iných kresťanov. Potrebujem povedať nie duchovnému životu na pol srdca. Potrebujem robiť všetko, čo Boh vyžaduje.
Moja skutočná garáž nikdy nebude bezvadne čistá. A na tejto stane neba nebudem mať ani bezvadnú „duchovnú garáž“. Ale keďže Boh ma povolal, aby som bola na chválu jeho slávnej milosti (Ef 1,6), budem naďalej hľadať jeho pomoc pri odpratávaní duchovného neporiadku, čo som tak dlho zhromažďovala.
JEANNE ZORNES je autorka kníh a prednášajúca z Washingtonu. Jej ostatná kniha má názov: Keď som vyšla na diaľnicu do neba, nečakala som toľko hrboľov. Jeanniným tajným cieľom je zahrať Beethovenov husľový koncert D-dur, čo podľa jej odhadu bude vyžadovať asi 10 rokov cvičenia.