Bolívia bola okrem zmienených naj- aj papierovo najchudobnejšia krajina, ktorú som počas svojho juhoamerického "turné" navštívil. Moje prvé dojmy potvrdili tento prívlastok. Asfaltová cesta, ktorá obchádzala peruánsku časť jazera Titicaca sa na hraniciach končila. Vystriedala ju kameňmi spevnená hradská. V Copacabane, prihraničnom mestečku, osobné autá ani nebolo vidieť. Ceny potravín a služieb klesli oproti Peru o tretinu, krása jazera Titicaca sa však na bolívijskej strane nezmenšila ani o chlp. Toto sladkovodné jazero 170 kilometrov dlhé a 97 kilometrov široké, ležiace v nadmorskej výške 3820 metrov je najvyššie položené splavné jazero na svete. Je pozostatkom omnoho väčšieho vnútrozemského mora, ktoré v dávnych dobách pokrývalo veľkú časť bolívijskeho altiplana. Jeho členité pobrežie, 36 nádherných ostrovov a neskutočne čistá, sýtomodrá voda sú príčinou toho, že jazero malo v histórií miestnych indiánskych kultúr významné postavenie. Okrem iných legiend je jazero a jeho ostrovy Slnka a Luny miestom, kde podľa inkských mýtov stvoriteľ sveta, všemocný Viracocha, vyniesol na svetlo sveta Manco Capaca a jeho sestru a manželku Mama Huaca. Títo neskôr so svojou družinou doputovali do údolia Cusca dajúc základy mocnej ríši. Spomínané ostrovy sú miestnym indiánskym obyvateľstvom Aymaru do dnešných dní uznávané ako posvätné.