SKRYTÉ NEBEZPEČENSTVO HYPNÓZY

Dnes je len veľmi málo ľudí, ktorí by sa nestretli s pojmom hypnózy. Čo je to v skutočnosti? Šarlatánstvo, čarodejníctvo alebo liečebná metóda? Je v pozadí hypnózy niečo tajuplné, ohrozujúce? Je vari možné pomocou mimozmyslových síl a často prenikavého pohľadu nejakého mága zlomiť ľudskú vôľu kohokoľvek? Ako teda máme pristupovať k hypnóze?

Slovo HYPNÓZA je má svoj pôvod v gréckom slove „hypnos“, čo znamená spánok. Pritom sa nejedná o novodobý jav, pretože už v starom Egypte a Grécku sa holdovalo „čiernemu umeniu“.

V Indii mali hypnotické schopnosti predovšetkým fakíri. V západnej Európe sa hypnóza rozšírila v dobe A. Mesmera (okultný magnetizér a odporca Krista).

Výraz hypnóza sa stal známym v roku 1843 prostredníctvom anglického lekára J. Braida, ktorý zaradil do medicíny pojem hypnotizmus. Tento človek na základe pokusov odhalil metódu upreného pohľadu do očí, vďaka ktorému privádzal pacientov do hypnotického stavu. Sám charakterizoval túto metódu ako výkon istého sústredenia sa, ako pokračujúce sústredenie sa duchovného a telesného oka na objekt (človeka). Hypnózu, ktorú takto vyvolal označil za nervový spánok, ktorý sa jasne odlišoval od bežného spánku alebo bdenia. Treba ešte podotknúť, že Braid nezaviedol do medicíny ako liečebný prostriedok iba hypnózu prostredníctvom druhej osoby, ale tiež autosugesciu - predchodcu autogénneho tréningu (o ktorom sme písali v Archanjeli 3/97, str. 18-21).

Dnes sa o „lekárskej hypnóze“ predáva viacero kníh, hypnotické pokusy s pacientmi sa stali náplňou lekárskych postupov. Popularita hypnózy nabrala u nás najmä po páde „železnej opony“ nebývalé rozmery.

Pozrime sa teraz na systém prevádzania hypnózy: Pri hypnóze sa najprv pokúša hypnotizér unaviť očné svaly pacienta. Cieľom toho je, aby hypnotizovaný pacient svoju pozornosť trvale upútal na signály liečiteľa, napr. na jeho hlas. Hypnotizovaný človek môže z vonkajšieho pohľadu pôsobiť dojmom „spiaceho“, on ale nespí, ale vníma všetky signály liečiteľa a je ich schopný nielen prijímať, ale na ne aj reagovať a odpovedať.

Základom hypnózy je sugescia - vnuknutie. To znamená, že hypnotizér má za úlohu sugerovať, umelo vnukať svoje myšlienky a navodiť taký stav, aby daná osoba bola úplne závislá na poveloch od hypnotizéra. Čo to znamená si povieme neskôr.

Hypnóza môže mať niekoľko tried „hĺbky“. Najčastejšie sa rozdeľuje do troch stupňov: ospalosť (somnolencia), stredný spánok (hypotaxa) a hlboký tranz (somnambulizmus). Jednotlivé sedenia trvajú od niekoľkých minút až po celú hodinu. Po uvedení do hypnotického spánku má daná osoba spojenie so svetom už jedine cez hypnotizéra.

Doktor Dethlefsen vo svojej knihe Osud dobrej nádeje k tomu uvádza: „Ak je dosiahnutý hypnotický stav, potom pokusná osoba počúva každý sugestívny rozkaz hypnotizéra a ten môže vyvolať také halucinácie, aké si len praje. Pár príkladov: ak vsugeruje hypnotizér, že je neznesiteľná zima, tak hypnotizovaná osoba bude mať po celom tele pocit mrazenia. Ak sa jej povie, že je veľká horúčava, začne sa dotyčná osoba tak potiť, že ju zaleje na čele pot. Pomocou obyčajnej sugescie je možné dosiahnuť toho, aby isté časti tela úplne stuhli, ochabli a stratil sa z nich cit… Hypnotickým experimentom nie sú kladené nijaké medze… Ešte je potrebné tu krátko vysvetliť pojem posthypnózy. Je možné, aby sugescia spôsobená v hypnóze pôsobila aj po prebudení osoby z hypnotického stavu, alebo v hypnóze zviazať nejaký signál, ktorý aj po prebudení z hypnózy bude mať reakčný účinok. Takto je možné všetky prejavy hypnózy odvolať aj v bdelom stave v prípade, že boli tieto signály vložené do pokusnej osoby a vyšle sa príslušný signál“

Ako však dosvedčujú hypnotizéri, ani pomocou hypnózy sa nemôžu splniť všetky očakávania „zázračného“ uzdravenia.

Veľa ľudí sa dostane do slepej uličky hypnózy vtedy, keď číta o rôznych tajuplných a zázračných silách a stojí v údive pred viditeľnými úspechmi. Táto netušená hra s ohňom však ukáže svoje „ovocie“ až vtedy, keď je už väčšinou neskoro.

Mnoho neinformovaných ľudí verí záverom lekárov „veci znalých“. Čítajú o bezbolestných operáciách bez narkózy prevádzaných v hypnóze, tak ako je to možné v Číne pomocou akupunktúry. Dozvedajú sa o rýchlom uzdravení z duševných ťažkostí a porúch. Mnohí zachádzajú dokonca tak ďaleko, že tvrdia, že hypnóza patrí do oblasti prirodzenej liečby a liečebných postupov, že „aktivizuje zdravé sily“ a dokonca „nikdy nemôže spôsobiť škodu, ak je prevádzaná lekárom“, či „môže sa stať vynikajúcim prostriedkom pre záchranu života“.

Nemecký doktor Bäzner má na túto vec iný názor: „Súčasný stav si vyžaduje, aby vyšli na svetlo pravdy všetky škody, ktoré spôsobil hypnotizmus…Hypnotizmus predstavuje jedno odvetvie pseudookultizmu, ktoré vždy za sebou zanecháva ťažké následky… Mnoho ľudí vidí v hypnotizme cestu ku šťastiu a k vyššiemu rozvoju človeka, schopnosť hypnotizovať označujú dokonca za vyššiu duchovnú silu. Len málokto tuší, že takto hrozí veľké nebezpečenstvo národom, rodinám a každému človeku“

Ak človek trpí nejakou chorobou, bude sa snažiť nájsť na ňu liek všetkými prostriedkami. U mnohých ľudí však dnes trpí najviac „duševný život“. Ani najmodernejšia medicína však nedokáže tento druh utrpenia odstrániť, preto sa dnes ľudia uchyľujú k akýmkoľvek prostriedkom, ktoré im túto úľavu sľubujú. Hypnóza sa predstavuje ako jeden z ideálnych „liekov“ na duševný stav človeka. No každý človek by mal najprv skúmať, čo za „duševná liečba“ sa mu to ponúka.

Odborník na pavedy E. Kremer sa vyjadruje k hypnóze takto: „Ťažké duševné poškodenia sú často spôsobené tým, že dochádza k duchovným väzbám, ktoré sú vyvolávané pôsobením hypnotizujúcich, špiritistických a okultných síl na nemocného. Staré pohanské, orientálne a démonické umenie sugescie a hypnózy, ktoré bolo najstaršími národmi používané za účelom veštenia, sa znovu objavilo pod nevinným plášťom tzv. modernej vedy a takmer nerušene pripravuje cestu iným moderným zaslepujúcim liečebným metódam. Hypnóza je ten najúčinnejší prostriedok, ktorý prostredníctvom úplného vyradenia vôle a vedomého pôsobenia zmyslov otvára dvere všetkým nečistým duchom.“a už spomínaný doktor Bäzner pokračuje: „Nijakým rozumom sa nedá zmerať, koľko utrpenia priniesla ľuďom hypnóza… Následky hypnózy sú ťažšie ako iné nemoci, utrpenia a neduhy, ktoré na svete existujú, pretože hypnóza okráda človeka o jeho rozum, slobodnú vôľu a mravnú zodpovednosť… Pomocou hypnózy a sugescie môže osoba, ktorá má zločinecké sklony, vykonať takmer každý zločin bez toho, aby bol spoznaný skutočný pôvodca. Kto sa necháva dobrovoľne hypnotizovať, pácha násilie sám na sebe.“

Základná otázka teda znie: je hypnóza neškodná forma liečby, môže ju absolvovať aj kresťan bez toho, aby akokoľvek sa prehrešil voči Pánovi?

Skúmajte duchov!“ - píše sa v 1. Jánovom liste a pokračuje: „Milovaní, neverte každému duchu, ale skúmajte duchov, či sú z Boha; lebo do sveta vyšlo mnoho falošných prorokov“ (1 Ján 4.1). S akým duševným pozadím sa operuje pri hypnóze?

Boh dal človeku rozum a slobodnú vôľu. Tieto dve vlastnosti sú ako spojené nádoby - jedna vyvažuje druhú a naopak. Slobodná vôľa znamená voľnosť v konaní čohokoľvek a rozum práve toto konanie koriguje, dáva mu isté hranice. Ak však je jedna z týchto vlastností človeku hoc aj na krátky čas niekým iným odobratá, môže to mať veľmi vážne dôsledky.

V hypnóze je človeku odoberaná slobodná vôľa - tá je doslova „znásilnená“ hypnotizérom. Človek nie je počas hypnózy schopný kontrolovať sám seba - hypnotizér preberá úlohu ovládania jeho vedomia. A ak má hypnotizér ešte nejaké bočné úmysly, nie je ťažké si domyslieť dôsledky takejto formy „liečenia“ človeka.

Pri bežnom spánku, alebo uspaniu chemickými prostriedkami človek tiež nie je pri vedomí, no nik nie je „napojený“ na jeho podvedomie, čo v prípade hypnózy neplatí. Tu je veľké nebezpečenstvo manipulácie.

V praxi to asi znamená, že počas hypnózy môže hypnotizér danému človeku akosi „vložiť“ do podvedomia akúkoľvek (aj zlú) myšlienku, popud či podnet. Takto je možné hrubo zneužiť človeka na plnenie úmyslov hypnotizéra. Existujú prípady, kedy boli hypnotizovaní ľudia zneužívaní dokonca na vraždenie. Človek, ktorí sa dostane k hypnotizérovi s bočnými úmyslami, je v akútnom nebezpečenstve zneužitia svojej osoby.

Pán Ježiš v evanjeliách hovorí: „…Lebo zo srdca vychádzajú zlé myšlienky, vraždy, cudzoložstvá, smilstvá, krádeže, krivé svedectvá, rúhanie…“ (Mt 15.19). Je pravda, že aj v tom najlepšom človeku driemu nejaké zlé myšlienky, pudy. V normálnom stave má však každý nad sebou vládu a väčšinou vždy je schopný tieto ľudské a pudové túžby potlačiť. V hypnóze však táto „poistka“ prestáva fungovať - človek nevie a nemôže v stave hypnózy kontrolovať svoju činnosť. Ukážeme si niekoľko príkladov:

Isté mladé dievča sa na evanjelizačnom stretnutí zdôverilo, že lekár, ku ktorému chodila ju hypnotizoval. V stave hypnózy ju zviedol. Podobným spôsobom znásilnil aj jej priateľku. Neskoršie sa vyšetrovaním zistilo, že takýmto spôsobom tento „lekár“ zviedol niekoľko ďalších mladých dievčat. Keď tento škandál prepukol, lekár sa odsťahoval do iného mesta. Toto dievča tvrdilo, že dlhú dobu po tejto udalosti nebola schopná čítať Bibliu. Cítila taktiež odpor k náboženstvu a keď sa modlila, často jej na um prichádzali zlé myšlienky a popudy.

Alebo: Istý pastor sa vo svojom voľnom čase venoval mágii. Naučil sa veštiť z kariet a za pomoci kyvadielka. Taktiež skúšal používať magickú hypnózu. Za obeť svojich experimentov s hypnózou si vybral svoju ženu. Po istom čase sa u pastora a jeho ženy začal objavovať odpor voči Biblii a modlitbe. Neskoršie sa u pastorovej ženy pridali psychické problémy, ktoré prerástli do hystérie a fóbie.

Pred účinkami hypnózy sa je možné ochrániť utiekaním sa pod Božiu ochranu. Dosvedčuje to aj nasledujúci príklad: Mladé dievča pozvala kamarátka na jedno hypnotické vystúpenie. Odmietla to pre svoje kresťanské vierovyznanie. Keď priateľka naliehala, že je to veľká hala a že sa môžu posadiť do poslednej rady, dievča privolilo. Keď sa obidve posadili do poslednej rady a na pódiu začali hypnotické pokusy, veriace dievča sa vrúcne a neustále modlilo k Bohu.

K prekvapeniu všetkých sa hypnotizérovi nepodarilo ani napriek všemocnému úsiliu zhypnotizovať návštevníkov, ktorých si pozval dopredu. Keď sa konečne opýtal, či je niekto v sále, kto neverí na hypnózu, veriace dievča na prosbu svojej priateľky opustilo stretnutie. Ako sa neskoršie dozvedela, po jej odchode sa hypnóza vydarila. Vidíme, že modlitba k Bohu zabránila hypnóze - aj taká môže byť Božia odpoveď na túto techniku „liečby“ človeka.

Musíme si jasne uvedomiť, že nie je možné prevádzať hypnózu ani keby mal hypnotizér aj tie najlepšie úmysly a pohnútky. Boh plne rešpektuje našu slobodu a ani keď robíme hrubo proti Nemu, neberie nám slobodné rozhodovanie. Akým právom si to dovoľuje druhý človek? Taktiež si musíme uvedomiť, že bez ohľadu na to kto prevádza hypnózu (lekár, šarlatán, parapsychológ…), otvárame naše podvedomie niekomu, koho vlastne ani nepoznáme. Je neuveriteľné, že svoj intímny život (telesný aj duševný) si každý človek úzkostlivo stráži dokonca aj pred najbližšou rodinou - a tu pokojne odhalí prakticky všetko neznámemu človeku.

Hypnóza, ako sme uviedli na začiatku, sa používa na „odstránenie duševných porúch“. Kto sa však utieka k Pánovi, nemusí hľadať pomoc hypnológov, aby im na čas vydal svoju dušu. Biblia jasne hovorí: „Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne“ (Múd 3.1)

Akýkoľvek druh a stupeň hypnózy je ťažkým hriechom proti Bohu. A každý hypnotizér, ktorý takto manipuluje s ľuďmi by si mal uvedomiť, aké bremeno tým berie na seba. V skrytých parapsychologických a lekárskych ordináciách sa denne prevádzajú hypnózy a zasahuje sa do ľudského podvedomia. Pre všetkých, ktorí si takto počínajú platia v plnom rozsahu Pánove varovné slová: „Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: »Kto nás vidí a kto o nás vie?«“

Na záver už len jednu myšlienku: hypnóza, podobne ako minule opisovaný autogénny tréning sa skrýva za veľmi nevinným plášťom medicíny a vedy. A aj keď bola moderná hypnóza zavedená ako liečebná metóda len pred niekoľkými desaťročiami, je napriek tomu jednou z najstarších techník v histórii ľudstva. Má len nové meno a nové šaty, ktoré sa snažia ľudí presvedčiť, že nemá nič spoločné so staromódnym čarodejníctvom a mágiou. No v skutočnosti je to jedno a to isté - zakázaná magická a okultná metóda.

 

František Titus