AUTOGÉNNY TRÉNING

NOVÝ VLK V OVČOM RÚCHU

“Veď dvoch ziel sa dopustil môj ľud: mňa opustili, prameň živých vôd, aby si vykopali popraskané cisterny, ktoré vodu udržať nemôžu.” Jer 2.13

Autogénny tréning - technika ovládania podvedomia človeka, s ktorou sa stretávame stále častejšie. Má byť ideálnym riešením pre našu stresovanú a nekľudnú dobu; akýmsi všeliekom na náš strach, sklamanie, nepochopenie. Chce poskytovať „terapiu prostredníctvom uvoľnenia”, prinášať „vnútorné upokojenie a vnútorný kľud duše”. Autogénny tréning sa začal bez podrobnejšieho skúmania hromadne praktikovať na vyšších stupňoch škôl a inštitúcií. Dokonca sa bezohladne vtiera aj do katolíckych seminárov a reholí s tvrdením, že nemá duchovné pozadie. Skutočnosť je však úplne iná.

Autogénny tréning vznikol ako vyšší vývojový druh ovládania podvedomia z jogy a hypnózy. Na rozdiel od klasickej hypnózy, ktorú vždy prevádza na danom človeku hypnotizér, autogénny tréning je akási „samohypnóza”, ktorá potom má účinky ako bežná hypnóza.

Vynálezca autogénneho tréningu je nemecký neurológ Johannes H. Schultz. Keďže pracoval ako neuropsychiater, mal možnosť svoje hypnotizérske pokusy na kom prevádzať. Práve na pacientoch s poruchami psychického a najmä duševného pôvodu si na stovkách prípadov vypracovával svoju „metódu” samoliečby. Pri bežnej hypnóze pacienti pociťovali pocity tepla a tiaže na mnohých miestach svojho tela. Schultz sa snažil o opačný postup s rovnakým výsledkom - pacienti mali vďaka autosugescii (samouvoľnenia) dosahovať také pocity ako pri bežnej klasickej hypnóze.

Samotný autogénny tréning sa prevádza posediačky alebo ležmo, nie je pri ňom vyvíjaný nijaký aktívny pohyb. Na úvod dáva Schultz pacientovi nasledovné rady: „Predstav si v hrubých obrysoch svoje telo s jeho funkčným systémom, naplnené a oživené vedomím vlastného ja, potom sa môžeš pýtať, ktoré systémy sú s takýmto schematickým Ja najbližšie spojené ... najbližšie onému fiktívnemu stredu vlastného Ja leží kostené svalstvo, ktorého bežná funkcia nám má predsa sprostredkovať klamné zdanie voľného pohybu. Trochu ďalej od teoretického bodu Ja vidíme obehový systém, ktorý ešte patrí do spojení, ktoré sú priamo vystavené stavu pôžitkov vlastného Ja...” Centrum celého autogénneho tréningu je ono tajomné Ja. Pomocou neho sa potom človek prenáša do zvláštneho stavu akéhosi „vytrženia” a ponára sa do „harmonického pohľadu na svoje vlastné vnútro”.

Autogénny tréning sa skladá z nižšej a vyššej časti. Každému účastníkovi autogénneho tréningu je vštepované, že je potrebné mať k nemu pozitívny kladný vzťah, vnútornú ochotu a že sa človek musí zamestnávať len takýmto predsavzatím. Nižší stupeň autogénneho tréningu pozostáva zo siedmich článkov, ktoré sa v mnohom podobajú joge. Medzi ne patrí správne držanie tela v sede, zavretie viečok, navodenie vnútorného pokoja a harmonického kľudu, nácvik tiaže (úplná duševná koncentrácia), nácvik vzniku tepla v niektorom orgáne (napr. v ruke) a jeho rozšírenie po celom tele a nakoniec tzv. odhypnotizovanie (tj. vrátenie sa do pôvodného stavu vedomia).

Komu sa podarí v autogénnom tréningu prejsť cez všetky uvedené časti, potom vchádza do vyššieho stavu - do stupňa druhého; obyčajne sa tak deje po dvoch až troch mesiacoch intenzívnej aplikácie nižšieho stupňa. Ten sa však svojím priebehom podobá skôr fakírskym a magickým orgiám, ako nevinnej technike uvoľnenia. Vyšší stupeň totiž začína technikou „ponorenia sa do seba” a hypnotizovania, kedy sa otočia obidve očné buľvy tak dovnútra a hore, že ich pohľad je zameraný priamo do stredu čela. Účinok, ktorý je takto dosiahnutý, privádza cvičiaceho do stavu podobnému spánku a speje až k úplnej strate citu („cvičiaci” nereaguje na nijakú bolesť). To uvádza aj samotný autor autogénneho tréningu, keď tvrdí, že „...niečo podobné ako pri autogénnom tréningu je možné pozorovať aj niekde inde: pri kúzelníckych úkonoch sibírskych šamanov, u čínskych jasnovidcov, pri autosugestívnej extáze Pawangov na ostrovoch Fidži, pri diabolských liečebných tancoch Kafrov a u indických jogínov” (!).

Ďalšia „autosugescia” v autogénnom tréningu sa skrýva za pojem „vizualizácia”. Spočíva v tom, že dotyčný si má predstavovať isté veci, ktoré potom pomocou svojej vôle skutočne uvidí. Vyše 75 percent účastníkov dospeje pritom k pozi-tívnym obrazovým zážitkom a vidí napr. ryby všetkých veľkostí a tva-rov, drakov, čarodejnice, strašidlá a podobné úkazy. Tieto a ďalšie veci videli zúčastnení celkom spontánne a plasticky; mnohí ich vedeli opísať presne do detailov.

Kľúčovým prvkom v autogénnom tréningu je hypnóza, preto sa pozrime trocha aj na jej filozofiu. Slovo hypnóza sa odvodzuje z gréckeho slova „hypnos”, čiže spánok. Často sa vo vedeckej praxi označuje aj ako nervový spánok, ktorý sa od klasického spánku odlišuje v tom, že je umelo vyvolaný a je pri ňom možná s pacientom rečová komunikácia. Pri hypnóze sa hypnotizovaný človek úplne poddáva hypnotizérovi - to znamená, že mu podriaďuje aj svoju vôľu. Hypnóza sa delí na tri stavy bdenia (ospalosť, stredný spánok a hlboký tranz), pričom prechod k tretiemu stavu môže trvať až hodinu. Pri treťom stave je možné praktikovať u účastníka tzv. posthypnózu, ktorá na pacienta účinkuje ešte niekoľko hodín po samotnej hypnóze. V tomto „podvedomom” stave sa môžu účastníkovi hypnózy vracať niektoré pocity a zážitky, ktoré prežíval pri hypnóze a hypnológ môže na hypnotizovaného vplývať. * Podobne je to aj pri autogénnom tréningu, mnoho prvkov, ktoré doprevádzali samotné cvičenie sprevádza zainteresovaného často niekoľko hodín po skončení cvičenia. Vidíme, že previazanosť medzi hypnózou, autohypnózou a autogénnym tréningom je viac ako zjavná.

Pozrime sa teraz na cieľ autogénneho tréningu - má ním byť od-stránenie psychických a duševných problémov, porúch, nevyrovnaných stavov, depresií a podobne. Nemecký zástanca autogénneho tréningu G. Eberlein tiež tvrdí, že človek sa pomocou autogénneho tréningu snaží: „vykúpiť seba samého zo zlých a hriešnych návykov a charakterových vlastností” pokračuje tvrdením „ ...neistota, ťažkosti s naväzovaním kontaktov, strach, agresívnosť, všetky tieto problémy človeka, ktoré ho brzdia v rozvoji jeho osobnosti, sú spoznané a zvládnuté pomocou sily vlastného Ja - autogénneho tréningu” a zakončuje: „... v pohrúžení sme privedení k onému podstatnému: cítiť sa zapojení do kozmického diania, ktorého veľkosť sme mohli doposiaľ len tušiť. Ono Ja ustupuje späť a s ním aj túžba po všetkom, čo je smrteľné a pominuteľné, tiež túžba po cti a sláve”. Teraz vystupuje na svetlo ten skutočný cieľ autogénneho tréningu: ono „kozmické dia-nie”, do ktorého má ľudí priviesť autogénny tréning nie je nič iné, ako „kozmická éra Vodnára” - čiže New Age! Veď v prichádzajúcom Novom veku hlásajú jeho aktéri odstránenie „prežitého kresťanstva” a jeho nahradenie novým náboženským systémom, a autogénny tréning je podobný trójskemu koňu, ktorý má prekonať túto bariéru.

Autogénny tréning sa teda predstavuje ako „forma ľudskej samospásy”. Ďalší jeho reprezentant K. Hoppenworth o ňom tvrdí: „Kúzlo autogénneho tréningu spočíva v tom, že dokáže vzbudiť veľkú nádej u stresom zužovaného človeka dnešných dní. Ponúka sa ako dôležitá životná pomoc, ako prostriedok k odstráneniu neschopnosti koncentrácie alebo k zabráneniu poklesu výkonnosti, ako možnosť očistenia duše, takto sa vnútorne uzdraviť a vytvoriť si predpoklady ku stupňovaniu výkonnosti. Je tiež návodom na to, ako sa zbaviť strachu a nakoniec si dopomôcť k povznesenému pocitu vlastnej hodnoty”. Áno, dnes je človek asi viac ako kedykoľvek v minulosti zaťažený okolitým stresom a poznačený psychickou traumou. Tak prichádza autogénny tréning ako “nádej”, ktorá má nahradiť dôveru v Božiu ochranu a pomoc. Tak nie už u Stvoriteľa a nášho nebeského Otca máme hľadať všetku útechu a pomoc, ale v systéme smiešnych mŕtvych cvičení, ktoré majú plniť funkciu „nového záchrancu a vykupiteľa”!

Autogénny tréning nie je nič iné, ako akási náhrada sviatosti zmierenia. Pretože človek, ktorého ťažia hriechy počuje v sebe hlas svedomia a naozaj cíti potrebu očistiť svoju dušu od tejto diabolskej záťaže. Vyznávaním svojich hriechov a slabostí Pánu Ježišovi s ľútosťou v srdci sa tratia všetky “stavy tiaže a depresií” a mizne väčšina psychických problémov. Spoveď však je podľa New Age prežitok - v „ére Vodnára” nemá vraj takéto niečo miesto.

Tak prichádza na rad „umelá spoveď” - autogénny tréning, ktorý má za ciel tento hlas čo najviac potlačiť a umelo nahradiť očistenie hriešneho človeka od „nedokonalostí”, ako sa v New Age hovorí hriechom. Autogénny tréning ne-lieči príčinu väčšiny problémov človeka a pokúša sa byť iba akousi náplasťou na zranenú ľudskú dušu.

Veď on v skutočnosti robí tú najohavnejšiu funkciu - zabíja v človeku oprávnený pocit vlastnej viny a hriechu, ktorý môže zmyť len úprimné vyznanie hriechov Spasiteľovi, a tak vlastne každého človeka akoby „konzervuje” pred skutočným duševným očistením.

Filozofia autogénneho tréningu a autohypnózy vôbec je spriaznená s filozofiou hinduizmu a jogy, kde je Boh objavovaný v samotnom človeku. Človek sám zaujíma miesto Boha, a tým, že vsugeruje svojmu vedomiu, že je sám božský, potom verí, že dosiahne dokonalosť. Autogénny tréning už vo svojej podstate nie je možné „pokresťančiť”, ani vybrať z neho nejakú časť. Duchovná očista ľudskými prostriedkami a „samospasiteľské metódy” sú kresťanskej filozofii spásy úplne cudzie.

Myslím, že k uvedeným faktom nie je potrebné čo dodávať, záver si urobí iste každý sám. Silná na-viazanosť na jogu, hypnózu a meditáciu a záver privádzajúci ku „kozmickému vedomiu” dáva pre každého katolíka jasné “stop!” takejto metóde “očistenia duše”. Dávajme si preto na tohoto tak nevinne vyzerajúceho vlka v ovčej koži veľký pozor, môže sa objaviť tam, kde by sme to najmenej očakávali.