VYHLÁSENIE
KONGREGÁCIE PRE NÁUKU VIERY VO VATICANE
UPOZORNENIE
o spisoch, ktoré napísal P. Anthony de Mello SJ
Indický jezuitský páter Anthony de Mello (1931-1987) je veľmi známy
svojimi početnými publikáciami, ktoré boli preložené do rozličných jazykov a
pozoruhodne sa rozšírili v mnohých krajinách, hoci nie vždy ide o ním schválené
texty. Jeho diela, ktoré majú skoro vždy formu krátkych článkov, obsahujú viaceré
platné prvky orientálnej múdrosti, ktoré môžu napomáhať sebaovládanie, vymanenie
sa z moci závislostí a vášní, oberajúce o slobodu a vyrovnané prežívanie
rozličných priaznivých i nepriaznivých životných udalostí. Páter de Mello sa vo
svojich skorších spisoch, hoci sa v nich prejavujú vplyvy budhistických a
taoistických duchovných prúdov, držal v oblasti kresťanskej spirituality. Ide o
knihy, v ktorých hovorí o rozličných druhoch modlitba:
prosebné modlitby, modlitby za iných, modlitby chvály, rozjímania o
tajomstvách Kristovho života atď.
Lenže už v týchto skorších dielach, ale najmä v jeho neskorších
publikáciách pozorovať postupný odklon od podstaty kresťanskej viery. Zjavenie,
ktoré sa uskutočnilo v Kristovi, nahradzuje intuíciou Boha bez tváre, ktorý nemá
nijakú podobu, takže hovorí o Ňom ako o čírej prázdnote. Ak chceme vidieť Boha,
stačí hľadieť priamo na svet. Vraj sa o Bohu nedá povedať nič, jediná vedomosť o
ňom je ne-vedomosť. Pýtať sa, či Boh jestvuje, je vlastne nezmysel. Takýto
radikálny postoj vedie k popieraniu toho, že Písmo obsahuje platné výpovede o Bohu.
Slová Písma sú tak len návodom, ako dosiahnuť nerušenosť. Na iných miestach sa
nachádza stať o posvätných náboženských knihách vo všeobecnosti, čiže aj o
Biblii, kde sa vyjadruje ešte tvrdšie: vraj bránia človeku nasledovať svoj vlastný
zdravý ľudský rozum, otupujú ho a robia ho krutým. Náboženstvá, vrátane
kresťanstva, predstavujú hlavné prekážky pri odhaľovaní pravdy. V ďalšom sa však
táto pravda čo do obsahu nikde presne nedefinuje. Myslieť si, že Boh môjho
náboženstva je ten jediný, je nič inšie ako fanatizmus. „Boh" sa považuje za
akúsi bližšie neurčenú a všadeprítomnú kozmickú skutočnosť. Neprichádza do
úvahy, že by mohlo ísť o osobného Boha a prakticky sa to popiera.
Voči Ježišovi má páter de Mello úctu a označuje sa za jeho
„učeníka". Ako učiteľa ho však kladie na roveň ostatných. Jediný rozdiel
medzi Ježišom a inými ľuďmi je v tom, že on „bdel" a bol úplne slobodný,
kým ostatní nie. Nepovažoval ho za Božieho Syna, ale iba za toho, kto nás učí, že
všetci ľudia sú deti Božie. Aj výpovede o konečnoplatnom údele človeka spôsobujú
zmätok. Na niektorých miestach sa hovorí o akomsi „rozplynutí sa" v neosobnom
Bohu, podobne, ako sa rozpúšťa soľ vo vode. Pri iných príležitostiach sa hovorí o
osude po smrti ako o čomsi, na čo nemá význam sa pýtať. Treba sa zaujímať jedine o
terajší život. No o tomto živote platí, že v ňom nejestvujú objektívne
kritériá, ako posúdiť, čo je mravné, lebo zlo je iba určitá nevedomosť. Dobro a
zlo sú iba hodnoteniami mysle, ktoré sa premietajú na skutočnosť.
Z toho, čo sa uviedlo, možno pochopiť, prečo podľa autora Krédo,
čo Vyznanie viery v Boha alebo v Krista, je pre osobný prístup k pravde iba na
prekážku. Cirkev, keďže z Božieho slova vo Svätom písme urobila modlu, spôsobila
vlastne to, že Boha vyhnala z chrámu. V dôsledku toho stratila autoritu učiť v
Kristovom mene.
Kongregácii pre náuku viery ide o ochranu veriacich, preto si
považuje za povinnosť týmto Upozornením vyhlásiť, že uvedené postoje nie
sú zlučiteľné s katolíckou vierou a môžu spôsobiť vážne škody.
Pápež Ján Pavol II. počas audiencie, udelenej podpísanému
prefektovi tejto Kongregácie, schválil toto Upozornenie, o ktorom sa rozhodlo na jej
riadnom zasadaní, a prikázal ho uverejniť.
V Ríme, v sídle Kongregácie pre náuku viery, dňa 24. júna 1998, na
sviatok Narodenia svätého Jána Krstiteľa.
+ Joseph kardinál Ratzinger
Prefekt+
Tarcisio Bertone S.D.B.
arcibiskup emer. de Vercelli
Sekretár
PRAMEŇ: CCNEWS - Spravodajský servis Katolíckej Cirkvi
http://www.rcc.sk/servis
VYHLÁSENIE K ČINNOSTI MUNOVEJ SEKTY
Komisia pre ekumenizmus a
dialóg s cirkvami pri Konferencii biskupov Slovenska:
Dovoľujeme si Vás
upozorniť na niektoré aktivity „Cirkvi zjednotenia“, nazývanej aj Munova
sekta, podľa svojho zakladateľa San Mjung Muna.
V decembri 1997 a
januári 1998 vykonávala „Federácia rodín za svetový mier“ podpisovú
kampaň v našich mestách a niekde aj podomovú agitáciu. Občania boli vyzývaní, aby
svojím podpisom vyjadrili záväzok zachovávať manželskú vernosť a zotrvať v
manželskom zväzku. Nie náhodou boli tieto aktivity silne zastúpené najmä v oblasti
Oravy, kde sú hodnoty rodiny medzi obyvateľstvom pevne zakotvené.
V poslednom čase
prebieha ďalšia podobná podpisová kampaň za manželskú vernosť a zodpovednú
výchovu detí, ktorá má vyvrcholiť „festivalom pravej lásky“ 13. júna
1998 v Bratislave. Ako sa udáva, všeobecným cieľom je nájsť 360 000 párov (nielen
na Slovensku), ochotných túto akciu podporiť a zúčastniť sa na nej.
Zmienená
organizácia, podobne ako „Federácia žien za svetový mier“, je jednou z
mnohých, pomocou ktorých „Munova sekta“ vykonáva svoj vplyv v spoločnosti.
Zo skúseností z iných krajín je známe, že toto hnutie sa na verejnosti predstavuje
podujatiami lákavo zameranými za hodnoty rodiny, výchovu detí, bratstvo, sesterstvo a
pod. V konečnom dôsledku však ide o nábožensko - doktrinárne ciele tohoto hnutia.
S. M. Mun je
predstavovaný ako mesiáš - záchranca ľudstva (takto sa deklaroval r. 1992) a spása
človeka spočíva podľa neho v tom, že sa postupne včlení do „pravej rodiny“,
ktorej hlavou je on. Tomuto hlavnému cieľu slúžia už dlhodobo konané masové
sobáše, ktorými sa docieľujú priama “adopcia“ párov a podriadenie sa jeho
autorite. V posledných rokoch sa zaužívala i prax získavania podpisov a účasti na
akciách manželských párov, pričom priama príslušnosť k hnutiu nie je nutná.
Svojho životného partnera si človek nevolí, ale je mu vyberaný (podľa údajov
samotným Munom). Budúci manželia sa vidia po prvý krát na samotnom akte masových
sobášov (často s viactisícovou účasťou - napr. minulý rok v USA). Okrem toho je
život členov usmerňovaný množstvom predpisov, zasahujúcich aj do výsostne osobných
oblastí. Známe sú tiež prípady odchodov zo zamestnania či štúdia (u mladých
ľudí) a ich niekoľkoročné nasadenie pre agitáciu v prospech Munovho hnutia.
Prejavujú sa tu mnohé javy, ktorými sa vyznačujú negatívne deštruktívne kulty -
závislosť na osobe zakladateľa, detailné usmerňovanie a podriadenosť, trhanie
rodinných zväzkov, osobnostné zmeny. Preto je Munova sekta v mnohých krajinách
považovaná za deštruktívny kult negatívne pôsobiaci na ľudskú psychiku a
znevažujúcu dôstojnosť svojich členov.
Obrady masových
sobášov, ako i podobné akcie festivalov, majú za cieľ postupne „vtiahnuť“
ľudstvo do Munovej „pravej rodiny“ a dosiahnuť nakoniec svetovú teokratickú
spoločnosť s Munom na čele. Vlastná „Cirkev zjednotenia“ má prepracovaný
hierarchicko-autoritatívny systém.
Hodnoty rodiny,
zodpovedná výchova detí, trvalosť a vernosť manželského zväzku, vzájomná láska
a úcta, sú hodnotami, ktoré Katolícka cirkev vždy podporovala a viedla k nim svojich
členov. Keďže v našej spoločnosti sa stali uznávanými nielen medzi kresťanmi, ale
všeobecne, dá sa očakávať, že široká verejnosť podporí podujatia, deklarujúce
tieto hodnoty. Pritom však ľahko môže ísť o ich zneužitie na úplne iné ciele.
Rovnako je možné všestranné zneužitie osobných údajov, ktoré občania pri
podpisovaní hárkov uvádzajú. Samotná Cirkev zjednotenia nie je oficiálne u nás
registrovaná, lebo na registráciu je nutných 20 000 podpisov.
Chceme tiež
zdôrazniť, že „Cirkev zjednotenia“ nie je kresťanskou spoločnosťou a
nemôže byť partnerom ekumenického dialógu. Ide tu o synkretické učenie obsahujúce
prvky viacerých náboženstiev, hlavne však osobných názorov svojho zakladateľa.
Kresťanské princípy a Biblia sú tu deformované a prispôsobené tak, aby toto učenie
podporovali. Vierouka Munovcov je v príkrom rozpore so základnými princípmi
kresťanstva a teda nemôže byť označená ako forma kresťanského vierovyznania.
+ Mons. Andrej
Imrich
predseda
Komisie pre ekumenizmus a dialóg s cirkvami
Bratislava, 4. jún
1998 (citované z KBS v Bratislave)
PÁPEŽ VARUJE CIRKEV ČESKA PRED
SEKTAMI
Pápež Ján Pavol II. varoval českých katolíkov pred
prenikaním siekt. Na úvod návštevy ad limina českých biskupov v Ríme vyzval
súčasne k intenzívnejším opatreniam na ochranu rodiny. V čase komunistického
prenasledovania boli kresťanské rodiny zdravým jadrom, ktoré umožnilo cirkvi
prežiť. Podpora rodiny musí dnes zahrňovať aj starostlivosť o ľudí v
ťažkostiach. Táto angažovanosť za rodinu a pastorácia rodín predstavujú účinnú
odpoveď na prenikanie siekt ako aj na hedonistickú kultúru života.
Dôrazne pripomenul pápež českým a moravským biskupom z 9 diecéz aj rozvoj
katolíckych škôl a výuku náboženstva na štátnych školách. Aby sa mohlo čeliť
sekularizmu, sú potrebné nové misionárske snahy. K tomu treba povzbudzovať
katolíckych laikov, aby rástli v spiritualite a spoluzodpovednosti podľa smerníc II.
vatikánskeho koncilu, zdôraznil Svätý Otec.
PRAMEŇ: Oficiálne stránky Katolíckej Cirkvi
http://www.rcc.sk |
ROZMER