Toto je doslovny prepis reci dharmy, ktoru predniesla

Jane McLaughlin - Dobisz JDPSN 

pocas sedemdnoveho ustrania v Okinawa Karate Dojo v Dobrej pri Trencianskych Tepliciach dna 19.7.1994. 


Dakujem ti, Oleg (jeden z  ucitelov dharmy - pozn. Lubor), za tvoju krasnu rec. Poziadala som Olega, aby predniesol rec a pripomenulo mi to situaciu spred 1 a pol roka, ked som Olega tiez poziadala, aby predniesol rec dharmy. On ma tu najlepsiu mysel len to urob, on to len robi, viete. Neviem preco to bolo, asi ten clovek, ktory mal predniest rec dharmy, tam nebol, alebo zmenil mysel, ci sa nieco stalo, takze len par minut pred prednaskou som sa sla pozriet, kto by mohol prednasat. A bol prave odpocinok. Vsetci sli spat, ako to uz byva, vsade plne obsadene podlaha, sla som okolo tychto spacakov a hladala, kde je Olegova hlava. (Smiech.) A hlavne som hladala toto specificke obocie, viete, (Smiech.) lebo podla tohto obocia viem, ze sa jedna o Olega. (Smiech.)

Tak som ho nakoniec nasla, takto si lezal a spal. "Oleg, Oleg, mozes za desat minut predniest rec dharmy?" (Smiech.) Jeho tvar sa nezmenila. Mozno stale spal, kto vie. Len sa posadil na spacak a povedal: "Okej." (Smiech.) A opat sa ulozil spat (Smiech.) dalsich desat minut. Nestaral sa o to, co bude hovorit. Ale bola to velkolepa rec. Takze dnes vecer opat predniesol velkolepu rec.

Poznate teda ten pribeh o Su Bongovi Sunimovi a televiznej kamere. Myslim si, ze to bola odplata Su Bonga Sunima Dae Soen Sa Nimovi. Pretoze raz bol Su Bong Sunim v pozicii cloveka s tou kamerou. Myslim, ze to bolo vtedy, ked sa po prvykrat stretol s Dae Soen Sa Nimom.

Zavolal mu: "Prosim ta, mozem sa zajtra s tebou stretnut?" Dae Soen Sa Nim povedal: "Okej, mozes prist zajtra asi o druhej." On si tuto otazku Co som? niesol so sebou uz velmi dlho, uz velmi dlho s nou zil. Z toho, ze sa mal stretnut so zenovym majstrom, bol velmi nervozny a vzruseny.

Neviem, co sa udialo, ale stalo sa, ze na Dae Soen Sa Nima cakal sest hodin. Ale on len cakal, napriek tomu, ze nik mu nic nepovedal, ludia okolo neho chodili, nieco vybavovali, a takisto podstatou Su Bong Sunima v tom case bolo to, ze ak mal nejaku otazku, povazoval ju za kong-an a stale si ju so sebou niesol. Len sedel a cakal. (Smiech.)

Nakoniec zisiel Dae Soen Sa Nim zo schodov, a bolo to naozaj velmi sialene zenove centrum: oranzova podlaha, strieborna stena (Smiech.), ako keby sa nachadzalo v akvariu. Myslim, ze predtym to bola marnica. (Smiech.) To je Dae Soen Sa Nimov styl - pouzije vsetko, o nic sa nestara.

Takze Su Bong Sunim mal so sebou nejaku sutru, myslim, ze to bola Sutra Siesteho patriarchu. No a od tremy sa trocha triasol. Otvoril knihu, sedeli jeden oproti druhemu, medzi nimi bol maly cinsky stolik, polozil tu knihu pred Dae Soen Sa Nim, ktory pravdepodobne nevedel citat po anglicky, (Smiech.) a ukazal na vetu, kde sa hovorilo, ze "vsetky veci vychadzaju z jednej mysle", alebo "Co si?" ci nieco podobne ...skratka nejaka filozoficka veta o dharme, aha, bola Tribunova sutra: "Tribunova sutra hovori to, to, to ...Co to znamena?"

A prave v tom okamihu uchopil Dae Soen Sa Nim, silne ju zaklapol spolu s prstom Su Bong Sunima a zakrical: "Co si ty?" (Smiech.) A v tom istom okamihu mal Su Bong Sunim tu istu mysel ako ten kameraman. (Smiech.) Nemohol nic vediet a bol zmateny. Lebo predtym sa snazil nieco si predstavit, nieco pochopit, ale nemohol naozaj pochopit tu otazku Kto si?. Tak zacal naozaj velmi tvrdo cvicit.

Viete, ked zacal fungovat kedysi davno v Cine zen, nemali kong-any, len sedeli. mali tuto otazku, ale urcite nie vo forme kong-anov, este nemali tento zvyk. Ale kong-anova tradicia zacala so Siestym patriarchom. On je tym chlapikom, ktory povedal: "Povodne nic."

Takze ked tento buduci Siedmy patriarcha prisiel za tymto Siestym patriarchom, ten sa ho spytal: "Odkial prichadzas?" A tento Siedmy patriarcha mu odpovedal: "Z hory Sung San." Potom Siesty patriarcha povedal: "Co je to ta vec, ktora sem prichadza?" A Siedmy patriarcha, este nevedel, ze nim bude, nemohol odpovedat. (Smiech.) Tiez bol ako ten kameraman. My vsetci sme ako ten kameraman. Úplne zmateny. Je to velka otazka. Je to ta najzakladnejsia otazka nasho zivota, viete?

Takze Siedmy patriarcha cvicil osem rokov, a tak nakoniec akosi nasiel sposob, ako prekuknut touto otazkou.

Takze toto je zenova tradicia, ktora sa vinie od pradavnej minulosti az sem do Trencina. Jeden clovek druhemu: "Co si?" "Neviem." "Co si?" "Neviem." A touto cestou ideme aj my. Tak toto je odovzdavanie z mysle do mysle. Od minulosti az sem do Trencina.

Takze tato otazka sposobila Su Bong Sunimovi akusi chorobu. Hovoril, ze sa mu z nej chcelo az zvracat. (Smiech.) Naozaj nie je lahke dosiahnut tuto mysel neviem, ktoru mal Su Bong Sunim, lebo to bola naozaj velmi silna mysel neviem.

Raz, ked viezol Kozan Rosiho, jedneho zo svojich ucitelov, sli do Los Angeles, kde byva vo vzduchu vela smogu a spiny. Ale niekedy je tam hmla, uplne prirodzena hmla. Ale niekedy je Los Angeles naozaj hnede, niekedy naozaj nic nevidite a neviete, ci je to hmla alebo smog.

Takze viezol svojho ucitela, vzadu mali mnoho veci, Budhovu sochu, vsetky tie zalezitosti, viete. Kozan Rosiho viezol z letiska, a Kozan Rosi sa nevinne spytal: "See Hoy, je to hmla alebo je to smog?" (Smiech.)

Ale See Hoy nebol schopny odpovedat, myslel si, ze je to kong-an. (Smiech.) Mnoho dni meditoval nad touto otazkou. (Smiech.) "Je to hmla, alebo je to smog? - Neviem."

Kvoli tomuto bol taky skvely, viete, pretoze tato mysel je velmi vzacna a neobvykla. Takymto sposobom bojoval.

Ale ako viete, desattisic otazok je jednou otazkou. Ak pochopite jednu otazku - Kto som?, pochopite desattisic otazok. Ale on bol v tom case velmi zmateny.

Jednym z najoblubenejsich slov Su Bong Sunima bolo "fuck" - jebat. (Smiech.) ("Jebat?", zopakovala Jane, "Ano, jebat", povedal prekladatel.)

Takze on si stale so sebou niesol tuto velku otazku - Kto som?. A bol z nej uz chory. Naozaj sa tejto otazky nemohol zbavit. Tak napisal Dae Soen Sa Nimovi list, mozete si ho precitat v Odklepavani popola na Budhu. Nebol to jeden list, ale viacej. A pisal: "Drahy Dae Soen Sa Nim. Mam vsetky tieto otazky, mam vsetky tieto kong-any: "Ako hras na flaute bez dierok," "Ako zatlcies klinec bez kladiva," mnoho takychto otazok, z ktorych bol chory. (Smiech.) "Ale najma mam tu otazku Co som?, chcem sa jej zbavit a myslim si, ze len ty si ju mozes vziat spat." Takze nieco ako: "Co mam robit?"

"Napriek vsetkemu," pisal na konci listu, "by som ti chcela povedat, aby si pojebal sam," (Smiech.) Ludia radi pocuju v cudzom jazyku nieco neslusne, aj ked Dae Soen Sa Nim povedal prvykrat "kravske hovno", ludia sa velmi smiali, takze to potom zacal pouzivat castejsie. (Smiech.)

Takze, Dae Soen Sa Nim odpisal velmi krasnym listom. A naozaj je to znamkou toho, akym ucitelom vysokej urovne on je. Mnoho ludi, najma v Oriente, by bolo naozaj znechutenych, keby ste im napisali: "Pojeb sa sam." (Smiech.) Ale Dae Soen Sa Nim len na konci listu napisal: "Na konci svojho listu si mi napisal: Pojeb sa sam. (Smiech.) To su naozaj velmi skvele slova, ktore si mi dal. Srdecne ti za ne dakujem. (Smiech.) jedneho dna, ked dosiahnes osvietenie, ti ich vratim. (Smiech.)

To je skutocne ucenie vysokej urovne. (Smiech.) Skutocne, vsetky ucenia, vsetky sutry hovoria: "Vsetky veci su navzajom preniknute." Takze ak sa naozaj pojebes, jednotis sa s celym vesmirom. (Smiech.) Je to nieco ako budhisticky sex. (Smiech.)

Ked Su Bong Sunim odisiel na stodnove odosobnenie, jedno zo stodnovych odosobneni, viete, vobec nemal problemy s tym, aby ho robil. Urobil si program - poklony, sedenie, spevy, viete, sekanie dreva na ohen, varenie, vsetky tie veci neboli pre neho problemom.

A tak si, asi po 50 dnoch zacal mysliet: "Toto nie je problem," (Smiech.), "Teraz uz viem, ze to mozem robit." (Smiech.) "Takze, naco by so tu dalej zostaval? Nedava to ziaden zmysel. Uz viem, ze to pre mna nie je ziaden problem."

A tak stopoval po najblizsiu telefonnu budku, ktora bola dost od ruky, vytiahol mincu, strcil ju do dierky na mince a vytocil Dae Soen Sa Nimove cislo: "Nazdar!" viete, zenovi majstri byvaju prekvapeni, ked im vola niekto, kto robi 100 - dnove odosobnenie, (Smiech.) zvlast, ak prva veta toho cloveka je: "Nic nie je problem," (Smiech.) takze: "Dae Soen Sa Nim, je to okej, mozem to robit, naco tu este mam teda dalej byt?"

Potom Dae Soen Sa Nim povedal: "Musis sa len snazit."

Potom Su Bong Sunim povedal: "Ano, ja viem, ale preco?"

Nato Dae Soen Sa Nim povedal: "Pre VSETKY BYTOSTI" a zavesil telefon - BUMMM! (Smiech.)

A potom zasa dve hodiny stopoval, aby sa dostal naspat do chatky.

(Smiech.) Teraz opat ochorel, lebo ziskal dalsiu otazku: "Preco sediet pre vsetky bytosti? Ako mozem pomoct vsetkym bytostiam?"

Takze toto bola otazka, ktoru raz chytil a drzal sa jej po cely zivot. Zil nou, bola celym jeho smerom. Pomahat. Ked cvicite, zjavuje sa ta pravda, ktora sa v budhizme nazyva dharma, nemyslim tym pravdu v nabozenskom slova zmysle, len pravdu tejto palice, ktora je prave tu. Pravdu tohto zvuku - BUMMM! Alebo pravdu tamtoho zvonu. Taku pravdu. Ak teda zijete v sulade s takouto pravdou, dlhy cas, v kazdom jednom okamihu, potom vasa mysel JA SOM odchadza, pretoze nemoze sucasne existovat so zvukom tohto zvonu. V tomto zvuku - gong, gong, gong, je vsetko. Nie je tam miesto na nazor o tom. Potom, ked odchadzaju vsetky predstavy, vsetko utrpenie odchadza, vase prekazky odchadzaju.

Takze tak som si to premietala a zistila som, ze Su Bong Sunim mal v tomto zivote sest mien - sest inkarnacii mien. (Smiech.) Najskor bol Malvin. Malvin je jedno z najstrasnejsich mien, ake mozu v Amerike byt. (Smiech.) Ked sa ho niekto spytal, ako sa vola a on povedal: "Malvin," ludia sa len spytali: "Naozaj?" (Smiech.) Malvin, potom jeho druhe meno bolo See Hoy. Bolo to meno, ktore mu dali jeho rodicia, bolo to prostredne meno, cinske. Znamena Velky Ocean.

Ked sa premenoval z Malvina na See Hoya, jeho vlasy sa trocha skratili. Zvykli sme sa na toto jeho meno, ale potom sa stal Mu Deung Sunim, zasvateny budhisticky mnich. Tak sme si zacali zvykat na toto meno. (Smiech.) Potom si pomyslel: "Mozno teraz nemozem byt mnichom, je to pritvrde." Pozorovala som ho a videla som ho, ze tu (ukazuje na vrecko) ma tak vela penazi a mysli si: "Och, mozno musim zaplatit, ale nie vsetko. Zaplatim tolkoto a toto si mozem nechat." Ale viete, vesmir akoby hovoril a kopal do vas: "Nie, viac. Nie, viac!" (Smiech.) Potom clovek da trochu viac a ostane mu uz len jeden dolar. Viete, je velmi tazke dat ten jeden, posledny dolar. Nie kvoli ziadostivosti, ale preto, ze si myslite, ze ten jeden budete potrebovat v okamihu nebezpecenstva. Je to ta mysel, ktoru stale mame: "Mozno neskor, neskor to budem potrebovat."

Takze po Mu Deung Sunimovi bol uz len Mu Deung, ale po roku si pomyslel: "Do prdele, tu je ten jeden dolar, dam aj ten," co znamena, ze opat prijal mnisske predpisy a stal sa Mu Deung Sunimom. Nedal len peniaze, dal seba sameho.

Potom sa stal Su Bong Sunimom a teraz jeho meno nepoznam. Myslim, ze pocas tychto dni Dzi Dzang Bosal.

Takze, jedneho dna som sa spytala zenoveho majstra Su Bong Sunima, ked sme spolu sedeli vonku na terase, kto zomrie prvy. Mali sme zaujimavy dialog. Povedala som: "Ja zomriem prva." "Nie, nie, ja zomriem prvy." Takto to chvilu slo.

Potom som povedala: "Okej, ked ty zomries, co chces, aby som povedala a co chces, aby som urobila?"

Potom on povedal, vratil sa k svojmu oblubenemu slovu: "Chcem, aby si mi povedala toto: 'Ty jebacisko, preco si ma podviedol?'" (Smiech.)

Ma niekto nejaku otazku?

Ktosi sa spytal: "Klames?"

JML: "Teraz ti hovorim - nie!"

O: (v rozpakoch...)

JML: Mas to? (Smiech.)

O: (Stale rozpaky.)

JML: Davaj si pozor. (Smiech.)

Dalsie otazky? Hocijake otazky.

O: Co znamena Dzi Dzang Bosal? Casto o tom pocut, ale neviem, co to znamena.

JML: Aj ja som dnes na to myslela.

...

JML: Ale kde je karma? Povodne nejestvuje nic. Ale - jasne - toto (BUM, BUM, BUM) - toto je nieco. To je urcity druh priciny a ucinku. Nic sa v tomto vesmire nezjavuje bez priciny a ucinku. Vsetko je vzajomne podmienene druhym. Aj ten pes, ktory tu zije. Ten pes ma nieco ako budhisticko - karateristicku karmu. (Smiech.) Naozaj to nie je nic zvlastne, len ten fakt, ze tu zije, o tom hovori. Okinawa Karate Dojo ma karmu so Zenovou skolou Kuan Um. Preco? Ako som na to prisla? - Tu sme. Mame spolocnu karmu, preto sme tu. Ale - ak ste priputani k predstave karmy, potom ziskavate este viacej karmy, viacej utrpenia. Preto De Sen Sa Nim zapraskol knihu na prsty Su Bong Sunima: "Necitaj, nemysli na to, len to rob!" Dobre?

Dalsie otazky?

O: V pondelok je nejaky sviatok, den nejakeho zjavenia? Co to znamena?

JML: Co robis prave teraz?

O: Je mi dobre.

JML: To su len tvoje pocity. Ako sa citis?

O: Nestaci?

JML: Nie, nestaci, pretoze mas tuto mysel "nestaci". Ak mas mysel nestaci, to, co mas, nestaci a chces este nieco viacej. Uz to je utrpenie. Ale to nie je spravne utrpenie.

Zenovy majster Dzodzu povedal: "Sestnaststopovy zlaty Budha je pre mna tolko, co steblo travy. Mozem pouzivat steblo travy ako Budhovu sochu. Budha je ziadostivost a utrpenie. Ziadostivost a utrpenie su Budha."

Potom sa jeden mnich spytal: "Pre koho je to Budhove utrpenie?"

Potom Dzodzu povedal: "Pre vsetky bytosti."

Potom sa mnich spytal: "Ako moze clovek potom dosiahnut oslobodenie?"

Vtedy sa Dzodzu spytal: "Co s tym urobis?"

Dobre? Nestaci, co? (Smiech.) Udriem ta!

O: Dakujem ti.

JML: Nemas za co.

Dalsie otazky?

O: Chcel by som sa nieco spytat - Zenovi majstri zvykli nieco urobit, nieco povedat alebo napisat predtym, nez zomreli. Urobil nieco take zenovy majster Su Bong?

JML: On len ukazal, co je to smrt. (Smiech.) Zomrel pocas rozhovoru - mal interview so 14-rocnym dievcatom. On si len robil svoju vlastnu pracu.

O: Kedy zomrel?

JML: 11,30, hong-kongskeho casu, 16. jula, to znamena, ze nasho casu 15,30. Len padol, velmi neocakavane.

Dalsia otazka?

Nikto nic.

Mam pre vas zaujimavy pribeh. Bol jeden zenovy majster, ktory sa chystal zomriet. Uz lezal na smrtelnej posteli, jeho situacia bola uz velmi zla a vsetci jeho studenti sa okolo neho zhromazdili, cakajuc na basen smrti.

Majster zacal nariekat: "Ja nechcem zomriet! Ja nechcem zomriet! Ja nechcem zomriet!"

A studenti boli z toho ako: "Ach jaj, jaj, tak tohoto cloveka sme po cely jeho zivot nasledovali?" (Smiech.) "Ale majster, co to hovoris? Ty si zenovy majster, o tebe si vsetci myslia, ze nemas zivot a smrt. Mozes zlozit este jednu basen?"

A zenovy majster len povedal: "Ja nechcem zomriet!" a potom zomrel. (Smiech.)

Ma ten pribeh rada. Je to naozaj vysoka uroven, ak to naozaj myslel vazne. (Smiech.) Aj ked naozaj nechcete - na zivote a smrti nezalezi. Len to urobte.

Myslim si, ze skoro vsetci tito ludia, ktori su teraz tu, si opakuju mantru: "Ja nechcem sediet, ja nechcem sediet, ja nechcem sediet ..." (Smiech.) "Ale stale sedite, to je vynikajuce."

Niekto: To je karma...

JML: Tvoja karma. (Smiech.)

Takze, potom: "Ja sa nechcem klanat, ja sa nechcem klanat, ja sa nechcem klanat...", ale klaniate sa. To je spravne. Takze my vsetci sme hlupi. Ked sa naozaj staneme hlupymi, staneme sa Budhami.

Takze mam rad/nemam rad, na tom nezalezi. Napriek tomu to robte.

Maly, jedenastrocny chlapec sa hlasi - a, na tvoju otazku som cakala, ako sa volas?

O: Volam sa Michal.

JML: Mas nejaku otazku?

O: Takze ja mozem mat nejaky nazor, ale podstatne je to, ci vykonam to, o com si myslim, ze je to spravne?

JML: Co robis teraz?

O: Teraz sedim a rozpravam sa s tebou.

JML: Spravne. To je spravne. Nic ine by nemohlo byt pravdou. Minulost, buducnost - to su len nazory.

Zatvor oci. Pomysli si na zajtrajsok. Pomysli si na kus cokoladovej torty. Len maj stale oci zatvorene. Pomysli si len na ten kus cokoladovej torty. Zajtra, mimochodom, my vsetci budeme mat cokoladovu tortu. Pomysli si na to. Je to pekna myslienka, co? (Smiech.) Dobre, teraz zjedz ten kolac. (Smiech.) Teraz mozes otvorit oci. (Smiech.) Kde je ten kolac?

O: Nie je.

JML: Ano, nejestvuje. Vsetko, co mame, je tento moment - sediet tu a rozpravat sa. To je pravda. Je tu nejaky cokoladovy kolac?

O: Nie, ja som len nan myslel.

JML: Spravne. Je to len myslienka. Zen znamena - odloz vsetky myslienok. Potom, ked nieco robis, len to rob. Dobre? To je zenovy vycvik. Ak to urobis, budes dobrym majstrom karate. Ak myslis, nemozes robit karate, je to tak?

Dajme tomu, ze prave bojujes - nemozes zacat mysliet, ze? Niekto by ta udrel - BUMMM - a bol by s tebou koniec. Takze, ak nieco robis, len to rob. Dobre?

O: Takze ziadne nazory, len to robit? (Smiech.)

JML: Spravne, velmi dobre.

O: Dakujem.

JML: Nemas za co.

Takze to bol koniec. Zajtra je pohrab Su Bong Sunima. Zacne o 21,30 v Hong Kongu. Takze to bude 13,30 nasho casu, takze budeme mat malicku ceremoniu - budeme spievat Dzi dzang Bosal o pol druhej. A pocas prace musime tento oltar velmi pekne ozdobit - mozno ho trochu zvysime, dame nan ovocie, kolace, kvety a budeme spievat za nasho ucitela a potom budeme vsetko jest.

Na jednu vec som zabudla. Je to o splacanim dlhov. Je to orientalna tradicia. Neviem, ci plati aj pre karate, ak robite karate, musite splacat dlh svojmu ucitelovi? Je to tak? Co je najdolezitejsou castou v karate? Co vas ucia?

O: Tu a teraz.

JML: Aj to je sposob, akym mozete odplacat dlhy svojmu ucitelovi. To je sposob odovzdavania ucenia od minulosti az po teraz. Ta vec nemoze zomriet.

Takze my sme ziskali nieco skvele od vesmiru, a stale tento dar dostavame dalej - obloha, vietor, psi stekot, nase problemy, to vsetko je dar, ak viete, ako to pouzit.

Potom, dostavame dar od Budhu. Tento dar siel od neho dalej a dalej, az po zenoveho majstra Sung Sana. A zenovy majster Sung San ho odovzdal zenovemu majstrovi Su Bong Sunimovi. A zenovy majster Su Bong Sunim ho odovzdal nam. Je to cela ta vec, ktora nam bola odovzdavana od Siesteho patriarchu az k nam - Co som, co som, co som? Potom len - len to urob, urob to, urob to, urob, to... Takze my mame zodpovednost to urobit a mame zodpovednost odplatit sa vesmiru. Ak naozaj chapete, co znamena vdacnost, potom sucasne chapete zodpovednost.

Takze ja dufam, ze to vsetci objavite, dosiahnete osvietenie a zachranite vsetky bytosti od utrpenia. Dakujeme vam. Dakujem ti za tvoju rec, dakujem ti za tvoj preklad, dakujem vam za pocuvanie.


Naspat na domovsku stranku BZC | Ucitelia BZC
Posledna uprava: februar 04, 1998