Spolupracujúca skupina pre boj so zneužívaním drog
a nelegálnemu
obchodovaniu s drogami (Pompidou Group)
Štrasburg, 25. novembra 1996 Pompidou Group/UNDCP
Bratislava, 6. decembra
1996 GS VMDZ KD
Spoloèný projekt Pompidou Group Rady Európy a UNDCP:
Rozšírenie
Mnoho-mestskej štúdie na mestá stredovýchodnej
Európy
Správa o hlavnom meste
BRATISLAVE
(Údaje za 1995)
autor:
PhDr. Alojz NOCIAR,
Csc.
Poradca pre epidemiológiu a drogový informaèný systém
Výbor ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog
Štrasburg - Bratislava,1996
MNOHO-MESTSKÁ ŠTÚDIA ZNEUŽÍVANIA DROG
Aktualizácia
za rok 1995
SPRÁVA O BRATISLAVE
autor:
PhDr. Alojz Nociar, CSc.
Lokálna koordinaèná jednotka Mnoho-mestskej štúdie:
Nadácia Droga a Ty
Správa
aktualizovaná pod záštitou
Generálneho sekretariátu
Výboru ministrov pre drogové závislosti
a kontrolu drog
COUNCIL OF EUROPE
DIRECTORATE OF SOCIAL AND ECONOMIC AFFAIRS
POMPIDOU GROUP
B.P. 431 R6
67000 STRASBOURG
F R A N C E
Tel: (33) 88.41.21.00
Fax: (33) 88.41.27.85
O B S
A H
ÈAS A: OPIS BRATISLAVY
1. Demografický, sociálny a administratívny profil
2. História zneužívania drog a dnešná situácia
3. Protidrogová politika a legislatíva
4. Možnosti lieèby a sociálnej starostlivosti
5. Kontrolné štruktúry
6. Systémy monitorovania a typy výskumu
ÈAS B: INDIKÁTORY ZNEUŽÍVANIA DROG V BRATISLAVE
1. Poèet lieèených a poèet prvý raz lieèených
2. Chorobnos vo vzahu k drogám
(a) Nemocnièné prijatia
(b) Vírusová hepatitída
(c) Non-fatálne prípady abúzu
3. AIDS a HIV
4. Úmrtia vo vzahu k drogám
5. Zadržanie alebo policajná väzba
6. Súdne a väzenské dáta
(a) Kriminalita súvisiaca s drogami
(b) Odsúdenie a väzba kvôli drogám
7. Zachytenie nelegálnych drog
8. Cena a èistota nelegálnych drog na úrovni užívate¾a
9. Údaje z populaèných prieskumov
10. Iné prieskumy a etnografické dáta
11. Ostatné indikátory
ÈAS C: DISKUSIA A ZÁVERY
1. Využitie indikátorov v meste
2. Vzahy medzi rozliènými indikátormi
3. Situácia v meste vo vzahu k situácii v krajine
4. Závery
PRÍLOHY: I Tabu¾ky
II Obrázky
III Prieskumy
IV Porovnanie
s Európou a ESPAD
ÈAS
A: POPIS BRATISLAVY
1. Demografický,
sociálny a administratívny profil
Bratislava je hlavné mesto Slovenskej republiky, ktoré sa nachádza na brehoch Dunaja, neïaleko hraníc s Rakúskom a Maïarskom. Bratislava v r. 1995 mala 452 053 obyvate¾ov, ktorí žili na ploche 367,6 km2. To znamená 1 230 ¾udí/km2, èo bola 2-3 krát nižšia hustota obyvate¾stva v porovnaní s hlavnými mestami susedných štátov. (Napríklad najvyššia bola vo Viedni (3.958), potom v Budapešti (3.800), a napokon v Prahe (2.453) - pozri Tab. 1.0).
Mesto pozostáva zo štyroch hlavných obvodov na ¾avom brehu Dunaja (Tab. 1.1 v Prílohe I). Piaty obvod, vybudovaný zhruba pred 15-20 rokmi, sa nachádza na pravom brehu rieky. Žije v òom viac ako 130 000 ¾udí, prièom podiel mladej generácie je omnoho vyšší ako v ostatných èastiach mesta . Tento výnimoène vysoký podiel 36 % detí a mládeže, ktorí sú vystavení zvýšenej ponuke drog, viedol samozrejme k zvláštnym problémom v danej èasti mesta.
Štruktúra
obyvate¾stva pod¾a národností bola v r.
1993 takáto: Slováci 91,0 %; Maïari 4,6 %;
Èesi 2,4 %; a zvyšné 2% boli Nemci, Rusi, Ukrajinci,
Židia, Poliaci, Rómovia. Rozsiahle spoloèenské
zmeny v období po r. 1989 sa odzrkadlili v zrete¾nom
posune od kolektívneho vlastníctva k súkromnému
sektoru, ktorý predstavoval 56,3%; štátny 2,7%;
družstevný 3,24%; podniky so zahraniènou úèasou
- 19,2%; zahranièné spoloènosti - 16,3%;
a ostatné formy - 2,22%.
V hlavnom meste sa nachádza ve¾a významných národných inštitúcií, ako napr. Národná rada Slovenskej republiky, sídli v òom vláda SR a iné ústredné orgány štátnej správy, ako sú ministerstvá. Nachádza sa tu aj Univerzita J.A. Komenského ako aj ïalšie vedecké (bývalá Academia Istropolitana, Univerzitná knižnica) a kultúrne ustanovizne (Slovenské národné divadlo, múzeá a galérie). Priamo v Bratislave, alebo neïaleko nej sa nachádzajú aj niektoré pozoruhodné historické monumenty, ako je starý bratislavský Hrad - architektonická dominanta mesta, alebo ruiny starobylého slovanského hradu Devín, ktoré sa zachovali nad sútokom riek Morava a Dunaj.
V meste je zastúpený silný chemický, textilný a naftový priemysel, ale aj výroba osobných automobilov, s podielom západných firiem (WW).
Priemerná miera nezamestnanosti1 bola nižšia oproti ïalším èastiam krajiny s vyššou nezamestnanosou (napr. 20-25% v niektorých oblastiach stredného a východného Slovenska).
Priemerná nezamestnanos: 1989 1990 1991 1992 1993
Bratislava - 0,89 3,95 5,61 4,43
Košice (2 najväèšie mesto) - 4,24 6,04 7,36 8,77
Poèet nezamestnaných zaregistrovaných
na pracovnom úrade v Bratislave: 1990 1991 1992 1993
Celkovo: 2 531 19 512 10 883 13 510
žien 1 416 11 534 6 359 7 808
1 poèet nezamestnaných
Priemerná miera nezamestnanosti = -------------------- x 100 disponibilné zdroje
Disponibilné zdroje:
pracovníci s jedným alebo hlavným zamestnaním,
plus ženy na materskej a ïalšej materskej
dovolenke, plus všetci nezamestnaní.
2. História
zneužívania drog a súèasná situácia
Urèité známky drogového problému na Slovensku sa objavujú už od šesdesiatych rokov, sú však takmer skryté a v každom prípade nevýrazné pred rokom 1989. Zaznamenali sme vzostup užívania prchavých látok u mládeže pod 20 rokov, zriedkavé prípady fajèenia marihuany a výnimoène užívanie tvrdých drog, zväèša v rámci experimentácie. Pozoruhodné je, že 40 - 60% užívate¾ov (sedatíva/hypnotiká/analgetiká) užívalo ako referenènú alebo sekundárnu drogu alkohol, èasto spolu s týmito liekmi. Treba doda, že malý poèet drogovo závislých osôb sa vyskytol aj medzi zdravotníckym presonálom, kde bol dostupný morfín alebo dolsin.
To isté možno
poveda o Bratislave, kde bolo zastúpenie drogovo
závislých medzi pacientmi mestskej Protialkoholickej
poradne (od 1990 Centra pre lieèbu drogových závislostí)
pred nástupom nelegálnych drog v podstate úplne
zanedbate¾né oproti stovkám alkoholikov:
1975 - 22 prípadov 1991 - 46
1980 - 41 1992 - 78
1989 - 68 1993 - 208
1990 - 60 1994 - 590
1995 - 494 prípadov.
Je evidentné, že drogový problém v Bratislave akceleruje najmä u mladistvých (napr. 49,3% lieèených drogovo závislých v 1994 malo menej ako 20 rokov; v 1995 to už bolo 52,7%). Spektrum drog sa zmenilo zo zneužívania alebo nadmerného užívania liekov na èastý abúzus tvrdých drog, predovšetkým heroínu.
Toto sa odohráva
aj v krajine ako celku, aj keï stále je najviac postihnuté
hlavné mesto, kde sa drogový problém prejavil
najskôr a ešte stále sa tu sústreïuje.
Napr. kým v roku 1994 bolo v Bratislave 86% zo všetkých
heroínovo závislých, v 1995 to už bolo
len 77%, t.j. o 9% viac ich bolo vo zvyšku Slovenska (pozri
Príloha II, Graf 4).
3. Protidrogová politika a legislatíva
Slovenská republika akceptovala Jednotný dohovor o narkotikách v zmysle dodatku k dohode z roku 1972; takisto Dohodu o psychotropných látkach z roku 1971; a napokon dohovor z roku 1988 proti nelegálnemu obhodu s narkotikami a psychotropnými látkami.
Od 1. októbra 1994 platí nový zákon o boji proti organizovanému zloèinu, v zmysle ktorého je držanie akéhoko¾vek množstva drogy, a to aj pre vlastnú potrebu, porušením zákona. V tom istom èase bol novelizovaný aj trestný zákonník, s paragrafmi o výrobe, prechovávaní a obchodovaní s drogami.
Legislatívna sekcia ministerstva zdravotníctva pripravila koncom októbra 1995 návrh zákona o psychotropných a omamných látkach. Ïalšie dva návrhy: Zákon o diverzifikácii prekurzorov, ako aj Zákon o protidrogovom fonde, boli pripravené do legislatívnej rady vlády.
Do leta 1995 zodpovedali
okrem rezortov za protidrogovú politiku dve inštitúcie:
Rada vlády Slovenskej republiky pre boj s protispoloèenskou
èinnosou; a Koordinaèná Rada pre podporu
zdravia obyvate¾stva (prvá na strane redukcie ponuky
drog; druhá na strane redukcie dopytu po drogách).
Vláda Slovenskej
republiky dòa 8. augusta 1995 akceptovala návrh
Národného programu boja proti drogám, ktorý
vypracovalo a predložilo ministerstvo vnútra SR. V
súvislosti s tým bol zriadený Výbor
ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog,
ktorého Generálny sekretariát bol zaèlenený
do štruktúry Úradu vlády. Predsedom
Výboru je podpredseda vlády. Zo zúèastnených
ministrov boli nominovaní dvaja podpredsedovia Výboru,
a to minister zdravotníctva a ministerka školstva.
Dòom 5. októbra
1995 vstúpila Slovenská republika do tesnejšej
spolupráce v rámci skupiny krajín Višegrádskej
štvorky a Slovinska, pod patronátom Medzinárodného
programu OSN na kontrolu drog (UNDCP). Podpísanie Memoranda
o Porozumení v Prahe medzi Èeskou republikou, Maïarskom,
Po¾skom, Slovenskou republikou, Slovinskom a UNDCP položilo
základy na úèinnejšiu kontrolu drog,
budovanie inštitúcií a redukciu dopytu po drogách
v subregionálnom rámci.
4. Možnosti lieèby
a sociálnej starostlivosti
Ministerstvo zdravotníctva rozvinulo vlastný program posilnenia špecializovaných zdravotníckych služieb. Okrem troch jestvujúcich Centier pre lieèbu drogových závislostí (CPLDZ) v Bratislave, Nových Zámkoch a v Žiline, boli založené ïalšie tri a sie sa bude naïalej rozširova. Tento fakt má význam aj kvôli problémom, ktoré spôsobuje spoloèná lieèba alkoholikov s drogovo závislými.
Poradenské a sèasti detoxifikaèné služby poskytujú buï jednotlivé CPLDZ, špecializované psychiatrické nemocnice, alebo aj psychiatrické lôžkové oddelenia, kde sa odohráva aj 2-3 mesaèná lieèba závislých. Jestvuje jeden malý program výmeny injekèných striekaèiek pre pacientov užívajúcich intravenózne heroín, a to na CPLDZ v Bratislave. Skúšky na HIV pozitivitu sa robia zdarma a možno ich vykonáva anonymne. Pravidlá udržiavania na methadone, ktorých návrh vypracovala expertná skupina, boli predložené na posúdenie ministerstvu zdravotníctva.
Poèas roka 1995 a zaèiatkom roka 1996 sa objavili nové zariadenia na sociálnu starostlivos v Petržalke, ako aj prvá súkromná klinika na lieèbu drogových závislostí. Tieto zariadenia sa okrem medicínskej a psychosociálnej starostlivosti zúèastòujú aj na rôznych preventívnych aktivitách.
Kvôli nepriaznivej epidemiologickej situácii a nedostatku možností na lieèbu mladistvých osôb pod 18 rokov, závislých od heroínu, muselo by na jar 1995 v Psychiatrickej nemocnici Philipa Pinela v Pezinku otvorené oddelenie pre takýcto pacientov, pochádzajúcich v prevažnej miere z Bratislavy.
Sie resocializaèných zariadení sa zatia¾ len zaèína vytvára, a to pod patronátom ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Prvé pokusy rieši sociálnu starostlivos o toxikomanov sme zaznamenali aj v oblasti mimovládnych organizácií, nepredstavujú však zatia¾ zásadné riešenie.
5. Kontrolné štruktúry
Hlavnú úlohu pri kontrole obchodovania s nelegálnymi drogami, pri odha¾ovaní pašovania, pri boji s organizovanými zloèineckými skupinami, ako aj pri celkovej redukcii ponuky drog, majú aktívne zložky zamerané na uplatòovanie práva, t.j. polícia s Národnou protidrogovou jednotkou a Ústredná colná správa (ÚCS). Tieto zložky spadajú pod ministerstvo vnútra SR a pod ministerstvo financií SR. Tak policajné, ako aj colné zložky hrajú dôležitú úlohu pri pátraní po skupinách a páchate¾och trestných èinov, ktoré súvisia s drogami tak na národnej, ako aj na medzinárodnej úrovni (napríklad spolupráca s Interpolom, alebo poèítaèová sie a informaèný systém ÚCS).
Rada vlády pre boj s protispoloèenskou èinnosou vypracovala návrh zákona o diverzifikácii prekurzorov, ktorých kontrolu požaduje Dohoda OSN z roku 1988. Taktiež Generálny sekretariát Výboru ministrov pre drogové závislsosti a kontrolu drog vypracoval vlastný návrh zákona o Protidrogovom fonde. V rámci tohto zákona sa pri rozde¾ovaní prostriedkov fondu, podobne ako je to pri Štátnom fonde zdravia, bude vykonáva odborný doh¾ad najmä nad projektami a realizáciou preventívnych aktivít Národného programu podpory zdravia, ako aj terapeutických a resocializaèných aktivít, èo vyplývajú z Národného programu boja proti drogám.
Medicínsku kontrolu legálne užívaných drog (vrátane methadonu), vykonáva Štátny ústav pre kontrolu lieèiv, riadený ministerstvom zdravotníctva. Pritom aj niektoré sekcie Ministerstva vykonávajú doh¾ad nad distribúciou a užívaním liekov v Centrách a na oddeleniach kde sa lieèia drogovo závislí.
Bol novelizovaný trestný zákon, kde sú paragrafy o produkcii, obchodovaní a držaní drog. Tento, ako aj zákon proti organizovanému zloèinu, by mohli za urèitých okolností vies k nadmernej kriminalizácii drogovo závislých osôb.
6. Systémy
monitorovania a typy výskumu
Od 1. januára 1994 sa zmenil systém zdravotníckej štatistiky pod¾a pravidiel, ktoré vypracovali pri Rade Európy epidemiologickí experti skupiny pre boj s nelegálnymi drogami (ïalej Pompidou Group). Znamená to, že hlásenky o každom prípade drogovej závislosti, adaptovalé z "Definitívneho protokolu" zhromažïuje každý mesiac Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky (ÚZIŠ), riadený ministerstvom zdravotníctva, zo všetkých štátnych ústavných a ambulantných lieèebných modalít.
Celkové demografické, sociálne a ïalšie štatistické údaje zo Slovenska zhromažïuje Slovenský štatistický úrad.
Pod vedením Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky (ŠZÚ SR) zbierajú ostatné ŠZÚ (bývalé ústavy hygieny a epidemiológie) údaje o rôznych aspektoch prostredia, infekèných i neinfekèných ochoreniach a sèasti aj o drogách (napr. podie¾ali sa na zbieraní údajov pri prieskume ESPAD u stredoškolákov na celom Slovensku).
Aj niektoré menšie inštitúcie vykonávali prieskumy v populácii na rôzne témy, vrátane drog. Dve mimovládne organizácie(FILIA, a nadácia Droga a Ty) sa taktiež podie¾ali na populaèných prieskumoch: prvá na Západnom Slovensku, druhá vo všetkých èastiach Slovenska, so zvláštnym zrete¾om na Bratislavu (pozri Tab. 19, 20 a Graf 8, 9 z Prílohy II.).
Od 1. decembra 1994 Bratislava vstúpila do projektu rozšírenia sa Mnoho-mestskej epidemiologickej siete na hlavné mestá Stredovýchodnej Európy (Multi-city Network: Joint Council of Europe (Pompidou Group) /UNDCP Project). Miestnou koordinaènou jednotkou (MKJ) pre štúdiu sa stalo bývalé Oddelenie epidemiológie a dokumentaristiky Národného centra podpory zdravia v Bratislave. Po zriadení Výboru ministrov pre drogové závislosti a kontrolu drog a vzniku Generálneho sekretariátu, kde je Národný drogový informaèný systém, sa MKJ pre štúdiu Multi-city stala nadácia Droga a Ty.
V rámci programu PHARE: Boj proti drogám sa mal vytvori Drogový informaèný systém (DIS) na národnej úrovni. Po vzniku Výboru ministrov bol rozvoj DIS stanovený ako jedna z priorít Generálneho sekretariátu. Program PHARE prispel poèítaèovým vybavením a èas systému bude tvori tzv. „Focal Point", alebo ústredný uzol sústreïovania epidemiologických údajov ale aj ïalších dokumentov a projektov o drogách.
Pripravuje sa aj program
hodnotenia efektívnosti lieèby drogových
závislostí na Slovensku (najmä pri heroíne).
Po podpísaní Memoranda Porozumenia v Prahe bolo
prijatých šes subregionálnych projektov,
ktoré sa budú realizova v signatárskych
štátoch poèas troch rokov.
ÈAS
B: INDIKÁTORY ZNEUŽÍVANIA DROG V BRATISLAVE
1. Poèet lieèených
a poèet prvý raz lieèených
Údaje o tomto
indikátore od zaèiatku roku 1994 mesaène
zhromažïuje zo svojich hlásnych jednotiek, a
potom raz za rok spracováva ÚZIŠ, a to pod¾a
štandardného nástroja vytvoreného v
rámci Pompidou Group. Okrem pozitív a spresnení
plynúcich z tejto zmeny, sa spoèiatku vyskytli aj
problémy v zmysle omnoho nižšieho poètu
lieèených prípadov drogovo závislých,
vykazovaných na Slovensku (v rokoch 1992-1993 viac ako
2.500; zatia¾ èo v rokoch 1994-1995 len okolo 1.200),
a to napriek zrete¾nému nárastu abúzu
tvrdých drog (pozri tiež Graf 1 a ïalšie
v Prílohe II.) :
muži ženy SUMA
heroín a opiáty 590 177 767
stimulanciá 7 7 14
hypnotiká,sedatíva 5 12 17
halucinogény 1 - 1
prchavé inhaláty 33 4 37
kanabis 6 6 12
ostatné 1 - 1
Bratislava + B.vidiek 1994: 643 206 849
Na tomto fiktívnom poklese sa podie¾alo nieko¾ko príèin: zmena štruktúry hlásenky, koniec bezplatnosti liekov (týka sa sedatív,atï), zmena sociálnej situácie, keï je pri ¾ahších formách ochorení nevýhodné by práceneschopný, zosilnenie stigmatizácie závislosti.
Jasné definície indikátorov pod¾a Definitívneho protokolu, ako aj jednotné použitie spôsobu hlásenia na úrovni hlavného mesta aj krajiny umožní od budúceho roka omnoho vyššiu porovnate¾nos údajov.
Bratislava vstúpila
aj do Štúdie prvých poriadaviek na lieèbu,
takže už bolo možné v roku 1995 definova
"prvé kontakty" a "opakované kontakty"
(pozri Príloha I).
2. Chorobnos
vo vzahu k drogám
(a) Nemocnièné
prijatia
Použili sa údaje
za rok 1993, prièom ako typ zariadenia, kde sa takáto
lieèba vykonáva, sa definovali psychiatrické
nemocnice, lieèebne a oddelenia, lebo prakticky všetky
drogové závislosti sa hospitalizujú tam.
Z Centier pre lieèbu drogových závislostí,
ktoré zatia¾ na Slovensku existujú, väèšina
vznikla zmenou profilu psychiatrických oddelení,
kým iba CPLDZ v Bratislave je rozšírené
a reštrukturalizované ambulantné centrum (bývalá
ambulantná Protialkoholická poradòa pre Bratislavu).
(b) Vírusová
hepatitída
Dáta o hepatitíde
sa zhromažïovali problematicky pokia¾ ide o typ
C, ktorý sa v minulosti sledoval a registroval v Prahe.
V 1994 bol dostupný register iba pre typy A a B, ktorých
výskyt ukazuje CT-5. Dodatoène získané
dáta o "nešpecifikovanom type", ako aj
o poète hepatitíd typu C, sú v poznámke
k tabu¾ke. V 1995 sa získali dáta o A,B,C typoch
pre Bratislavu, no typ C nebol špecifikovaný na národnej
úrovni.
(c) Non-fatálne prípady abúzu (resp. intoxikácie; bez závislosti)
Dáta o tomto indikátore
sa u nás nezhromažïujú.
3. AIDS a HIV
Od roku 1986 do septembra
1995, bolo urobených 1 862 183 testov na HIV, ktoré
viedli k 46 pozitívnym výsledkom u slovenských
obèanov, ale zistilo sa aj 34 prípadov u ostatných
národností - 19 študentov zo zahranièia
a 15 osôb z Afriky. Medzi týmito pozitívnymi
sa zatia¾ nevyskytli drogovo závislí (pozri
však CT-7; a poznámku o HIV pozitívnom náleze
u intravenózne drogu užívajúcej osobe
(ïalej HIV+ IVDU). Do marca 1994 bolo 7 dospelých
alebo adolescentných prípadov AIDS, no vtedy žiadny
nebol toxikoman vpichujúci si drogy. V Bratislave zaèal
na CPLDZ, v spolupráci s programom prevencie AIDS prebieha
malý program výmeny injekèných striekaèiek
pre heroínistov.
4. Úmrtia vo
vzahu k drogám
Aj na Slovensku sme už zaregistrovali úmrtia po predávkovaniach, prièom to boli ¾udia pod 26 rokov. Úmrtia súvisiace s drogami sa ešte centrálne nesledujú, a v dostupných zdrojoch príèin smrti sa uvádzajú medzi úmrtiami a samovraždami.
Aj keï nie je priamy
vzah medzi diagnózou drogovej závislosti a
samovraždou, v 1993 sa na Slovensku vyskytlo 29 samovrážd,
pri ktorých bola aj diagóza "alkoholizmus a
iné narkománie"; a teda z diagnózy 304
to boli 4; z diagnózy 305 to bolo 5 samovrážd
v krajine.
5. Zadržanie
alebo policajná väzba
Špecifiká
súèasnej situácie: údaje o uväzneniach
v èase písania správy neboli vyhodnocované,
pretože pred októbrom 1994 sa držanie drogy pre
vlastnú potrebu nepokladalo za trestný èin;
to znamená, že ani nemohli by záznamy
o vyšetrovacej väzbe z daného dôvodu.
6. Súdne a
väzenské dáta
(a) Kriminalita v súvislosti s drogami
Typy trestných èinov : 1989 1990 1991 1992 1993
Ilegálna výroba alebo
prechovávanie drog......... - 1 4
Šírenie toxikománie........ - 1 4
Ohrozovanie okolia pod
vplyvom drogy............ - 70 9 7 11
Uvedené dáta
sú o Bratislave.
(b) Odsúdenie
a väzba kvôli drogám
V roku 1993 špecializované zložky Policajného zboru zaznamenali 19 prípadov kriminálnych aktivít súvisiacich s drogami. Bolo celkovo 32 trestne stíhaných osôb (z toho 9 vo väzbe), z ktorých dvadsapä bolo Slovákov. Tri osoby boli èeskej, 2 bulharskej a 1+1 maïarskej a rakúskej národnosti.
Slovenskí obèania
sa v pašovaní drog používali ako kuriéri,
prièom ich najímali ¾udia z bývalej
Juhoslávie, poväèšine z Kosova, ale tiež
z Turecka, Bulharska a z republík bývalého
Sovietskeho zväzu. Poèas roka 1993 zadržali policajné
zložky na hraniciach 35 slovenských obèanov
kvôli podozreniu zo zloèinu súvisiaceho s
drogami (najviac ich bolo v Bulharsku: 9 osôb, zapletených
do pašovania 108.8 kg heroínu).
7. Zachytenie nelegálnych
drog
Dáta sa nedelia pod¾a hlavného mesta a národnej úrovne, pretože zachytenie drog sa predtým odohrávalo, aj oznamovalo, na hraniciach a na národnej úrovni.
Pôvod drog, nájdených pri tranzite cez Slovensko:
- heroín : Turecko
- kokaín : Venezuela
- hašiš : zväèša doma, ako marihuana
metamfetamín :
Èeská republika
8. Cena a èistota
nelegálnych drog na úrovni užívate¾a
Odhady cien na "pouliènom trhu" sú v CT-16, a to vzh¾adom na vtedajší pomer Slovenská koruna (Sk) - ECU.
Èistota bola
odhadovaná zo zhabaných vzoriek.
9. Údaje z
populaèných prieskumov
Štatistický úrad vykonal reprezentatívny prieskum vzoriek celkovej populácie koncom roka 1994. Pod¾a výsledkov by bolo 711 "pravidelných užívate¾ov" na 100.000 obyvate¾ov, a 4.262 na 100.000 takých, ktorí už niekedy v živote aspoò raz vyskúšali drogu.
Uvedené èísla
však, zdá sa, nemajú ve¾kú epidemiologickú
váhu, takže sú použité len na ilustráciu,
pretože pod¾a mòa definícia drogy nebola
dos špecifická na to, aby dovolila rozlišova
medzi druhmi, návykovosou, tzv. mäkkou alebo
tvrdou drogou, atï.
Odhady trendov užívania
drog v populácii pre rok 1995 ešte neexistujú.
10. Iné prieskumy
a etnografické dáta
Národné centrum podpory zdravia a ŠZÚ SR vykonali opakované prieskumy užívania drog u žiakov základných a u študentov stredných škôl (n = 2.514 žiakov; a n = 2.347 študentov v 1993; a opakovane na jeseò 1994 n = 11.461 žiakov ZŠ), prièom sa sledovali aj poznatky a postoje uèite¾ov (n = 2.265).
Národné centrum a ŠZÚ SR, spolu s nadáciou "Droga a Ty", ako aj Ústavom zdravotnej výchovy, realizovali na jar r. 1995 Pan-európsky školský prieskum o alkohole, tabaku a drogách (ESPAD) u študentov, narodených v r. 1979. Zozbierali sme však nielen údaje od študentov vo veku 16, ale v pásme od 14 do 18 rokov, a to z 38 okresov Slovenska (rozdistribuovalo sa 10.400 dotazníkov ESPAD), ktoré vyhodnotila a interpretovala MKJ pre Mnoho-mestskú štúdiu, už v rámci nadácie Droga a Ty, spolu s Ústavom zdravotnej výchovy.
Pretože už
v èase písania koneènej verzie správy
o Bratislave boli dáta z ESPAD vyhodnotené, èas
z nich je uvedená v tabu¾kovej, èas v
grafickej podobe (pozri CT 20 a Prílohu III.).
11. Ostatné indikátory
V súèasnej
dobe: nijaké.
ÈAS
C: DISKUSIA A ZÁVERY
1. Využitie indikátorov v meste
Niektoré indikátory, podobné ako sú uvedené aj v Definitívnom protokole, sa používali tradièným spôsobom: boli dostupné vo forme roèeniek, prièom epidemiologické dáta boli staré 1-2 roky. Toto už, samozrejme, nebude staèi na súèasnú, rýchlo sa meniacu situáciu. Aj keï si to vyžiada náklady, bude potrebné rozšíri kvantitatívne indikátory (napr. o non-fatálne prípady abúzu); presnejšie ich sledova (napr. úmrtia na predávkovanie); a pravidelne vykonáva štndardizované populaèné prieskumy, ktorých príruèka, podobne ako táto správa a ESPAD, budú èoskoro k dispozícii vïaka podpore Rady Európy.
Presnejšie hodnotenia môžu vyplynú tak z dôsledného používania analytického návodu Pompidou Group, ako aj z kvalitatívnych prístupov ako je metóda Rapid Assessment (RAP), alebo technika snehovej gule (Snowball sampling). Takáto komplementarita bude rozhodujúca pre rozumné a zodpovedné rozhodnutia o protidrogovej politike, pretože už ani dobrá kvantitatívna epidemiológia sama o sebe èoskoro nebude staèi na opis rýchlych zmien drogovej scény. To zvláš platí pre dostupnos tých skupín užívate¾ov, u ktorých ešte nieto klinických prejavov, teda tých, èo sa nachádzajú na zaèiatku drogovej kariéry, i tých, ktorí sú zase "ažko dostupní".
Používanie
indikátorov na plánovanie protidrogovej politiky
v širšom meradle sa dá zlepši aj realizáciou
subregionálnych projektov v rámci UNDCP po podpise
Memoranda o Porozumení krajín V 4 a Slovinska,
napr. výmenou epidemiologických informácií
a dokumentov medzi tzv. Focal Points, alebo ústrednými
bodmi zbierania a rozšeirovania údajov o drogách
v rámci PHARE, a medzi Miestnymi koordinaènými
jednotkami pri štúdii Multi-city.
2. Vzahy medzi rozliènými indikátormi
V èase písania prvej správy štúdie Multi-city o Bratislave, bolo by azda predèasné z nových a èasto pokusne sledovaných indikátorov, odvodzova závery èi vyslovova tvrdenia o vzahoch medzi indikátormi. Avšak isté hypotézy a odhady, založené na krátkej histórii drogového problému na Slovensku za minulých pä rokov, sú myslite¾né.
Epidemiologické dáta poèas tohto obdobia ukazujú extenzívny rast problému. V roku 1992 sme dostali prvý varovný signál o možnon vývoji heroínovej epidémie, aj v náhlom raste lieèených prípadov, aj v záchyte drog (vyše 66 kg heroínu zhabaného zopár km od Bratislavy, bolo znakom pašovania nelegálnych drog cez Slovensko). Zanedlho sa aj potvrdil predpokladaný nárast abúzu heroínu, aj èasté intravenózne aplikácie drogy, predovšetkým v hlavnom meste Bratislave.
Takže, tentatívny záver je, že takisto možno oèakáva výskyt a následný rast HIV+ prípadov, a to medzi intravenóznymi užívate¾mi v Bratislave. Tento predpoklad per analogiam je však pod¾a mòa dos pravdepodobný, hoci tu nejde o precíznu definíciu problému.
- Možno však
vyjs z toho, že podiel injekèných aplikácií
drogy je skutoène enormný. Takže aj keï
zatia¾ niet informácií o rôznych cestách
a spôsoboch zachytenia drog - a nerozlišovalo sa (aspoò
v roku 1994) medzi záchytmi drog na uliciach a na hraniciach;
a podobne, aj napriek tomu, že niet priamej informácie
o správaní užívate¾ov drog pomocou
(stále neexistujúcej) pouliènej práce,
èi vyhodnotenia pomocou RAP.
3. Situácia v meste vo vzahu k situácii v krajine
Porovnanie drogovej situácie v hlavnom meste a na národnej úrovni ukazuje na koncentráciu abúzu nelegálnych drog v Bratislave, prièom od 1993 je hlavnou drogou heroín. Situácia mimo hlavného mesta je podobná tej, ktorú zažívala Bratislava asi pred tromi rokmi: je tu konštantný prírastok alkoholikov a zopár prípadov drogovo závislých, ale už bada subkultúry užívate¾ov, hoci nie definovaných ako klienti èi pacienti.
Nepriaznivé znaky bratislavskej drogovej scény sú v porovnaní so zvyškom krajiny tieto: vyše polovica zo všetkých drogovo závislých má menej ako 20; viac než tri štvrtiny lieèených prípadov predstavujú závislí od heroínu; ove¾a viac ako polovica z závislých od heroínu si ho pichá; èo znamená, že doposia¾ nie v plnej miere uvedomované nebezpeèie epidémie HIV-AIDS môže explozívne prepuknú práve u mladých drogovo závislých.1
Ak porovnávame
dnešné trendy v hlavnom meste a zvyšku Slovenska,
je zrejmé, že koncentrácia drogového
problému je v Bratislave. Ale aj v druhom najväèšom
meste, Košiciach, èi ïalších mestách
alebo lokalitách s dostupnými službami, sa
zdá, že problem vzrastá. Je zrejmé,
že enormný rozsah drogového problému
v Bratislave však nespôsobuje iba dostupnos lieèby,
ale aj väèšia anonymita, možnos dlhšie
skrýva problém pred okolím, ako aj
to, že ve¾ké mestá bývajú
nielen centrami politického, kultúrneho, umeleckého
a vedeckého života, ale aj živnou pôdou
ich pravého opaku, kontrastov, aj zloèinnosti.
1 Koncom septembra 1995
bol detegovaný prvý prípad HIV+ u mladej
toxikomanky, ktorá užívala intravenózne
heroín. Prenos pravdepodobne pohlavným stykom, ale
v anamnéze aj v súèasnom období bolo
uvedené injekèné vpichovanie heroínu.
4. Závery
Èo možno v súèasnosti poklada za hlavné pozitívum: použitie pravidiel a definícií indikátorov vypracovaných expertmi Pompidou Group bolo naozaj naèase, aj kvôli porovnate¾nosti dát medzi krajinami, ale i na presnejší opis súèasnej drogovej scény, na validizovanie nálezov a napokon, èo považujem za azda najdôležitejšie: zachytenie drogového problému a situácie krajiny blízko "nulového bodu", èo v budúcnosti umožní, ako pri opakovaní ESPAD, porovnania aj analýzy trendov. Tieto porovnania sa budú da robi tak v rámci krajiny, ako aj medzi rôznymi krajinami.
Adaptácia a preklad,
ktoré v spolupráci so skupinou našich expertov
vykonali pracovníci ÚZIŠ, podstatne prispeli
k spresneniu a porovnate¾nosti epideiológie drog u
nás. Dúfajme, že toto prvé rozšírenie
danej Mnoho-mestskej štúdie, ako aj ïalších
sprievodných prác, jej ïalšie aktualizácie,
a hádam aj postupné zaèatie etnografických
prieskumov, prispejú napokon aj k presnejšiemu sledovaniu
ešte nesledovaných, aj ostatných mimozdravotníckych
indikátorov.
P r í l o h a I
ZOZNAM HLAVNÝCH TABULIEK
OZNAÈENIE
Údaje o populácii CT-1
Poèet prvých a všetkých požiadaviek na lieèbu CT-2
Prvé požiadavky na lieèbu (% všetkých, vek, pohlavie) CT-3
Nemocnièné prijatia CT-4
Hepatitída B a C CT-5
Non-fatálne prípady abúzu CT-6
Oznámené prípady AIDS CT-7
Úmrtia súvisiace s drogami CT-8
Zadržanie alebo väzba - všetky drogy CT-9
Zadržanie alebo väzba - pod¾a druhov drog CT-10
Odsúdenia za trestné èiny v súvislosti s drogami CT-11
Osoby vo väzení za drogovú kriminalitu CT-12
Drogovo závislí vo väzenskej populácii CT-13
Množstvo zachytených nelegálnych drog (v kg) CT-14
Poèet záchytov nelegálnych drog CT-15
Ceny za malé množstvá drog v ECU na 1 gram CT-16
Èistota nelegálnych drog na úrovni užívate¾a CT-17
Údaje z populaèných prieskumov CT-18
Údaje zo školských prieskumov CT-19
Ïalšie dáta
z prieskumov CT-20
Údaje o populácii (CT-1)
Tabu¾ka 1.0 Populácia Bratislavy ku dòu 31. 12. 1995 :
(a) Bratislava
vekové muži ženy suma % celkovej
pásmo populácie
<15 44 136 42 491 86 627 19.16
15-19 19 730 18 812 38 542 8.53
20-24 16 629 16 240 32 869 7.27
25-29 13 399 14 638 28 037 6.20
30-34 15 325 18 015 33 340 7.37
35-39 17 804 20 295 38 099 8.43
40-44 20 495 23 225 43 720 9.67
45-49 16 528 18 983 35 511 7.86
50 + 48 772 66 536 115 308 25.51
celkovo 212 344 238 432 450 776 100.00
15-39 rokov 82 789
88 357 171 146 37.97
(b) Slovensko (dáta za 1995)
vekové muži ženy suma % celkovej
pásmo
populácie
<15 610 853 584 435 1 195 435 22.27
15-39 1 057 808 1 026 086 2 083 086 38.82
40 + 945 051 1 143 557 2 088 608 38.91
celkovo 2 613 712
2 754 078 5 367 790 100.00 %
Predchádzajúce roky (Bratislava)
rok suma
15-39 % 15-39
1980 381 186 152 504 40.01
1985 417 088 163 914 39.30
1990 444 660 172 973 38.90
1995 452 053
170 887 37.80
Tabu¾ka 1.1 Údaje o rozdieloch medzi piatimi èasami Bratislavy
v roku 1995
:
I II III IV V
vekové % % % % %
pásmo
<15 6739 14.1 18625 16.5 9868 15.3 20200 21.0 31195 23.9
15-19 3200 6.7 7955 7.0 4819 7.5 6313 6.6 16195 12.4
Deti a % = 20.8 23.5 22.8 27.5 36.4
mládež
Zdroj :
1. Štatistické èísla a grafy. Vekové zloženie obyvate¾stva SR v roku
1995. Štatistický úrad SR, Bratislava, 1996.
Poèet prvých
požiadaviek na lieèbu
(CT - 2)
Prvé kontakty Rekontakty Všetky požiadavky lieèby
(a) Bratislava
rok N pomer N N pomer
1995 473 352 825
(b) Slovensko
rok N pomer
N N pomer
n.s.
Pozn.1: Ak indikátor
nie je dostupný, používa sa skratka n.s.
(nesleduje sa)
Definície:
Prvý kontakt: pacient lieèený ambulantne alebo na odelení prvý raz.
Rekontakt: pacient lieèený opakovane, no vrátane predošných razov.
Zdroj : Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky SR
Prvé požiadavky
na lieèbu pod¾a veku a pohlavia
(CT - 3)
% všetkých požiad. Priem. vek % <25 rokov % Žien
(a) Bratislava
rok %
muži ženy suma % %
1995 57 20,4 20,1 20,3 87 26
% všetkých požiad. Priem. vek % <25 rokov % Žien
(b) Slovensko
rok %
muži ženy suma % %
n.s.
Zdroj : Ústav zdravotníckych
informácií a štatistiky SR
Nemocnièné prijatia (CT-4)
Tabu¾ka 4.0 Nemocnièné prijatia v hlavnom meste a krajine
Psychiatrické nemocnice Nepsychiatrické nemocnice
(a) Bratislava
rok N pomer* N pomer*
(1) (2) (1) (2)
1995 264
n.s.
(b) Slovensko
rok N pomer* N pomer*
(1) (2) (1) (2)
n.s.
Zdroj : Ústav zdravotníckych informácií a štatistiky SR
*pomer: (1) na 100.000
v populácii (všetky vekové skupiny)
Hepatitída B a C (CT-5)
Všetky príp. B a C Súvisiace s drogami % Súvisiacich s drogami
(a) Bratislava
rok N pomer* N pomer* %
(1) (2) (1) (2)
1993 A: 33 7.3 n.s.
B: 32 7.1
nešpecifikované: 17 3.8
1994 A: 89 19.7 n.s.
B: 15 3.3
nešpecifikované: 5 1.1
1995 A: 53 11.7
B: 17 3.7 1 0.2
C: 4 0.9 1 0.2
(b) Slovensko
rok N pomer* N pomer* %
(1) (2) (1) (2)
1994 A: 1 279 23.9 n.s.
B: 379 7.1
nešpecifikované 158 2.9
1995 A: 1 346 25.1 n.s.
B: 338 6.3
nešpecifikované 132 2.5
Source: Štátny zdravotný ústav(ŠZÚ)SR; ŠZÚ hlavného mesta Bratislavy; Špecializovaný ŠZÚ v BanskejBystrici. Informaèný systém (IS)infekèných
ochorení.(State Health Institute (SHI)of the Slovak Republic; SHI of
Bratislava; Specialized
SHI of Banská Bystrica. IS of infectious diseases).
*pomer: (1) na 100.000 v populácii (všetky vekové skupiny); pomer: (2) vek 15-39 na 1.000 populácii 15-39 roèných
Pozn.: C typ sa v použitých zdrojoch neudáva; avšak pod¾a informácie
z Ústavu preventívnej a klinickej medicíny, v r. 1994 bolo 44 Hepatitíd typu C na celom Slovensku (to znamená 1,1 na 100.000 obyvate¾ov pre Bratislavu; najvyšší výskyt bol v skupine 20-24 roèných: 5,3 na 100.000 obyvate¾ov).
Non-fatálne prípady abúzu (CT-6)
(a) Bratislava
rok N pomer*
(1) (2)
n.s.
(b) Slovensko
rok N pomer*
(1) (2)
n.s.
Zdroj a definícia:
Dáta o indikátore sa vôbec nezbierajú
Oznámené prípady AIDS (CT-7)
Všetky prípady HIV + AIDS IVDU riziko % IVDU
(a) Bratislava
rok N pomer N pomer %
1994 n.a. HIV+ 1 0.22 0.29
1995 n.a.
HIV+ 1 0.22 0.27
1994 n.s.
HIV+ 1 0.22 0.29
(b) Slovensko
rok N pomer N pomer %
1993 HIV+ 42(6) 0.79 -
1994 HIV+ 51(9) 0.95 HIV+ 1 0.01 0.17
1995 HIV+ 65(12)
1.21 HIV+ 1 0.01 0.15
Zdroj:Ústav preventívnej a klinickej medicíny; Štátny zdravotný ústav SR (Institute of Preventive and Clinical Medicine; State Health Institute of the Slovak Republic)
Definícia: HIV+ = Všetky prípady, ktoré sú HIV pozitívne
Pozn.: Poèty v zátvorkách znaèia pacientov s AIDS
*pomer: (1) na 100.000 v populácii (všetky vekové skupiny)
Úmrtia súvisiace s drogami (CT-8)
(a) Bratislava
rok N (bez úmrtí nás- pomer* Bez úmrtí z AIDS
ledkom AIDS) (1) (2) (IVDUs)
Len údaje za krajinu
(b) Slovensko
rok N (bez úmrtí nás- pomer* Bez úmrtí z AIDS
ledkom AIDS) (1) (2) (IVDUs)
1993 6 0.11 n.s.
1994 12 0.22 n.s.
1995 14 0,26
n.s.
Zdroj : Prezídium plicajného zboru.
*pomer: (1) na 100.000 v populácii (všetky vekové skupiny)
Pozn.: V 1993 bolo na Slovensku 29 samovrážd, kde bola diagnóza
"alkoholizmus a iná narkománia"; s dg. 304 to boli 4;
s dg. 305 to bolo
5 samovrážd.
Zadržanie alebo väzba - všetky drogy (CT-9)
Vo vzahu
k užívaniu Obchodovanie Spolu vo väzbe % vo vzahu
(a) Bratislava k užívaniu
rok N N No pomer* %
(1) (2)
1993 n.s.
1994 43 0.001
1995(5 mesiacov) 130 0.03
(b) Slovensko
rok N N N pomer* %
(1) (2)
1993
1994
Zdroj : Prezídium policajného zboru SR, Rada vlády pre boj
s protispoloèenskou
èinnosou
*pomer: (1) na 100.000 v populácii (všetky vekové skupiny);
pomer: (2) vek 15-39
na 1.000 populácii 15-39 roèných
Zadržanie alebo väzba - pod¾a druhov drog (CT-10)
(a) Bratislava
rok: 1992 1993 1994
N % N % N %
Kanabis
Heroín
Iné opiáty n.s.
Kokaín
Amfetamíny
Ostatné drogy
Celkovo (100%) (100%) (100%)
(b) Slovensko
rok: 1992 1993 1994
N % N % N %
Total (100%) (100%) (100%)
Kanabis
Heroín
Iné opiáty n.s.
Kokaín
Amfetamíny
Ostatné drogy
Zdroj :
Definícia:
Odsúdenia
za trestné èiny v súvislosti s drogami
(CT-11)
Celkovo osôb Odsúdené osoby Trestné èiny v súv.
odsúdených za trestné èiny s drogami ako % z
(a) Bratislava (všetky èiny) v súv. s drogami odsúdených osôb
rok N
N %
1993 32.040 19 0.06
1994 33.865 88 0.26
1995(5 mesiacov)11.866
182 1.53
(b) Slovensko
rok N N %
1993 146.125 151 0.10
1994 138.117
426 0.31
Zdroj : Rada vlády
pre boj s protispoloèenskou èinnosou
Osoby vo väzení
za drogovú kriminalitu
(CT-12)
Poslaní do väzenia v danom roku Vo väzení poèas daného roka
% zo všetkých
Suma DLOs (tres- Väzenie % zo uväznených DLOs vo % z väzenskej
taných za drogy) všetkých (všetky èiny) väzení populácie
(a) Bratislava
rok N N % % N %
n.s.
(b) Slovensko
rok N N % % N %
1993 32 9
(Pozn.: DLOs = Drug law offenders, pách. trestných èinov v súvislosti s drogou)
Drogovo závislí vo väzenskej populácii CT-13
Poèas roka % zo vš. väzòov Zachytená % väzenskej
(a) Bratislava droga 1 x populácie
rok N % N %
218 (10)
(b) Slovensko
year N % N %
1991 231
1992 265
1993 267
1994 271
1995 281 310 (58)
Zdroj : Riadite¾stvo zboru väzenskej a justiènej stráže
Pozn.:- Poèty všetkých osôb, ktoré absolvovali povinnú lieèbu vo väznici
na psychiatrickom oddelení (vrátane drogovo závislých) sú uvedené
v ¾avom ståpci
- Èísla v pravom ståpci znamenajú záchyty drogovo závislých osôb prevažne od heroínu vo väzenskej populácii (ostatné drogy sú uvedené v zátvorkách)
Množstvo zachytených
nelegálnych drog
(CT-14)
Kanabis Heroín Kokaín Amfetamín
(a) Bratislava
rok
údaje
boli dostupné ina na úrovni krajiny
(b) Slovensko
rok : 1992 1993 1994 1995
kanabis 2.2 47 362.00 68 700.00 325 876.70
kokaín 0.25 1 505.00 - 25 709.40
heroín 66 200.00 4 281.00 300.30 120 949.80
morfín - 2 970.00 - 2 160.00
LSD - - - (13 tabliet)
Rastliny kanabis-
10.000 kusov - 17 kusov
Pozn.: Množstvá sú v gramoch.
Zdroj: Ústredná colná správa (1992-4). Kriminologický
expertízny ústav
policajnjého zboru (1995)
Poèet záchytov nelegálnych drog (CT-15)
(a) Bratislava
rok: 1992 1993 1994
N % N % N %
Kanabis
Heroín
Iné opiáty n.s.
Kokaín
Amfetamíny
Ostatné drogy
Celkovo (100%) (100%) (100%)
(b) Slovensko
rok: 1992 1993/94 1995
N % N % N %
Kanabis 164 20.0
Heroín 559 68.1
Iné opiáty n.s. 7 0.9
Kokaín 24 2.9
Amfetamíny 35 4.2
Ostatné drogy 32 3.9
Celkovo (100%)
(100%) 821 (100%)
Zdroj : Kriminologický a expertízny ústav PZ (1995)
Definícia: Poèty prípadov, kde sa žiadala a vykonala
analýza
zachytených vzoriek v roku 1995
Ceny za malé množstvá drog v ECU na 1 gram (CT-16)
(a) Bratislava
Malé množstvá na uliènej úrovni Väèšie kvantá pri obchodovaní
Kanab Heroín Kokaín Amfetam Kanabis Heroín Kokaín Amfetam
ECU ECU ECU ECU ECU ECU ECU ECU
rok:
1994 dáta
dostupné len na úrovni krajiny
(b) Slovensko
Malé množstvá na uliènej úrovni Väèšie kvantá pri obchodovaní
Kanab Heroín Kokaín Amfetam Kanabis Heroín Kokaín Amfetam
ECU ECU ECU ECU ECU ECU ECU ECU
rok:
1994
**2.1-2.6 21-39 65-78 2.6-13.1 dáta n.s.
*1.0-1.6
Kokaín : 2500 - 3000 Sk
Heroín : 800 - 1500 Sk
Amfetamíny : 100 - 500 Sk
**Hašiš : 80 - 100 Sk
*Marihuana : 40 - 60 Sk
Sk je "Slovenská koruna" (1 ECU = 38.3 Sk, v èase písania Správy)
Kokaín a heroín v gramoch; hašiš a marihuana = 1 dávka (cigareta);
amfetamíny len odhad, pod¾a druhu.
Priemerný kurz v 1995: 1 ECU = 39 Sk
Èistota nelegálnych
drog na úrovni užívate¾a
(CT-17)
(a) Bratislava
Heroín Kokaín Amfetamíny
% % %
rok
1994 dáta
dostupné len na úrovni krajiny
(b) Slovensko
Heroín Kokaín Amfetamíny
% % %
rok
1994 45 to 65 % 50 to 70 60 to 70
13 to 40 %
Percentá v zachytených vzorkách
Percentá v "poulièných
vzorkách"
Zdroj : Prezídium
policajného zboru SR.
Údaje z populaèných
prieskumov
(CT-18)
Popis prieskumu: Zber dát je opísaný aj v èasti B; boli získané dáta od
reprezentatívnej vzorky (n=1338) pre Slovensko, prièom
sa definovali aj skupiny slovenskej mládeže (n=860) a
mládeže z Bratislavy (n=117). Informácia pod¾a nižšie-
uvedenej schémy s oh¾adom na druh drogy sa nezbierala.
% zo vzorky : Niekedy skúsilo drogu Min. 12 mes. Min. 30 dní
droga vôbec(Slovenská populácia) 6 - -
- // - (Mládež Slovenska) 10 - -
- // - (Mládež Bratislavy) 16 - -
kanabis n.s.
kokaín
amfetamíny
LSD
heroín
ostatné
Zdroj : Ústav pre výskum verejnej mienky - Slovenský
štatistický
úrad
Údaje zo školských
prieskumov
(CT-19)
Popis prieskumu: Urobený v apríli 1995 v rámci ESPAD; reprezentatívna
vzorka študentov stredných škôl od 15 do 16 rokov.
Poèet: 1261 chlapcov, 1123 dievèat z celej krajiny,
ako aj z Bratislavy (581 chlapcov, 287 dievèat).
% zo vzorky : Skúsilo už drogu Za min 12 mesiacov Min. 30 dní
Bratis. Slov. Bratis. Slov. Bratis. Slov.
marihuana 23.9 9.0 18.1 6.0 11.3 2.8
inhaláty 7.8 6.5 2.7 2.0 1.5 0.6
trankvilizéry 6.4 4.4 n.s. - n.s. -
heroín 3.9 0.7 n.s. - n.s. -
LSD a halucinogény 2.2 0.5 n.s. - n.s. -
kokaín 2.1 0.3 n.s. - n.s. -
amfetamíny 1.6 0.7 n.s. - n.s. -
extáza
1.0 0.1 n.s. - n.s.
Zdroj : Národné centrum podpory zdravia
Štátny zdravotný ústav SR
Ústav zdravotnej výchovy
Nadácia
Droga a Ty
Ïalšie
dáta z prieskumov
(CT-20)
Pozri tabu¾ky a grafy:
Príloha II., III, IV.
P r í l o h a II
ZOZNAM OBRÁZKOV - ZÁKLADNÉ DÁTA
1. Poèet lieèených drogovo závislých pacientov na Slovensku 1992-1995
2. Pacienti lieèení pre heroín alebo inhaláty: Slovensko 1992-1995
3. Lieèení drogovo závislí pod¾a primárnej drogy: Slovensko 1994-1995
4. Drogovo závislí pacienti lieèení pre heroín a iné opiáty - Slovensko 1995 (Bratislava a zvyšok Slovenska)
5. Drogovo závislí pacienti lieèení pre heroín a iné opiáty - Slovensko
1994-1995 (pomer mužov a žien).
6. Spôsoby užívania drog (porovnanie Slovensko - Bratislava 1995)
7. Lieèení pacienti závislí od heroínu a opiátov pod¾a veku a pohlavia
- Slovensko 1995
8. Prieskum ESPAD - 9 stredných škôl z Bratislavy
9. Porovnanie stredoškolských
študentov z Bratislavy a Slovenska: ESPAD
P r í l o h a III
TABU¼KY ZO ŠKOLSKÝCH PREH¼ADOV
1. Preh¾ad výsledkov u detí zo základných škôl
(s TDA1: Dotazník "Tabak-Drogy-Alkohol 1")
2. Preh¾ad výsledkov u študentov stredných škôl
(s TDA2: Dotazník "Tabak-Drogy-Alkohol 2")
3. Preh¾ad výsledkov u uèite¾ov
(s
TDA3: Dotazník "Tabak-Drogy-Alkohol 3")
Zdroje : - Úsek koordinácie pre drogové závislosti NCPZ
- Centrum pre lieèbu drogových závislostí v Bratislave
- Štátny
zdravotný ústav Slovenskej republiky
Tabu¾ka A PREH¼AD VÝSLEDKOV U DETÍ ZÁKLADNÝCH ŠKÓL
Preh¾ad výsledkov (v percentách) je nasledovný:
Obsah O T Á Z O K BRATISL. ZÁPAD STRED VÝCHOD
1. Otec alebo starý otec je fajèiar 54,3 55,8 48,7 66,5
2. Matka alebo stará matka fajèí 37,7 35,8 29,4 35,8
3. Ak majú hostí, rodièia mu/jej nalejú 16,4 14,9 18,0 23,1
4. Diea skúsilo fajèi aspoò 1 cigaretu 21,5 31,9 17,7 27,0
5. Rodièia mu dajú šampanské na Nový rok 61,7 71,6 63,9 63,4
6. Myslí si, že heroín je droga 92,5 94,3 88,6 90,4
7. Myslí si, že alkohol je droga 62,3 84,2 69,9 74,7
8. Diea ponúkol alkoholom iný dospelý 29,1 30,7 30,1 25,3
9. Pripil/a si na oslave s kamarátmi 8,1 13,7 8,2 10,5
10. Niekto z rodiny pije prive¾a 20,5 33,4 23,1 30,3
11. Súrodenec alebo rovesník fajèí 23,1 31,0 13,3 20,9
12. Otec obèas pije doma pivo 87,0 84,5 85,1 90,4
13. Matka si obèas doma vypije z piva 66,6 66,0 70,3 70,0
14. Diea si už vypilo z piva 69,7 71,0 72,5 77,4
15. Diea si už vypilo z vína 60,5 66,3 62,7 60,6
16. Pozná z okolia niekoho kto fetuje 18,4 7,5 3,8 14,9
17. Myslí, že obèas je vhodné vypi si 48,2 37,6 41,8 43,5
18. Myslí si, že raz bude fajèi 7,1 11,0 6,0 11,8
Vzh¾adom na vek, zvyšujúce sa % žiakov 2., 4. a 6. roèníka:
- už skúsilo fajèi cigaretu 19,7 17,4 29,7
- ich kamaráti a rovesníci fajèia 17,4 16,3 30,6
- rodièia im nalejú na novoroèný prípitok 51,7 58,7 74,3
- iný dospelý im ponúkol alkohol 17,4 24,1 39,4
- ochutnali, odpili si z vína 49,4 57,6 71,8
- ochutnali, odpili si z tvrdého 12,4 14,4 33,2
- diea už niekedy bolo podnapité 1,1 6,6 12,0
Vysvetlivky k Tabu¾ke A:
Medzi chlapcami a dievèatami sa vyskytli rozdiely v položkách, ktoré ukázali, že viac chlapcov a ich kamarátov už skúsilo fajèi cigarety, alebo už skúsilo fetova, a tiež si èastejšie vypilo alkohol na oslave s priate¾mi.
Údaje o veku, pohlaví a dáta z TDA1 boli získané od 2514 detí (1296 chlapcov, 1218 dievèat; priem. vek = 10,18, SD = 1,84; resp.10,11, SD = 1,82, v rozsahu od 7 do 14 rokov veku). Dáta sa zadali do poèítaèa cez program PSYDO (Psychologické dotazníky) a MDS (MUMPS Diskrétna Štatistika). Frekvencie položiek boli znázornené histogramami pre celú vzorku, a potom sa dáta roztriedili pod¾a bydliska, veku, pohlavia a významnos rozdielov sme testovali analýzou rozptylu. Preh¾ad a interpretácia výsledkov o Bratislave a troch oblastiach Slovenska nasleduje.
Èo sa týka neskôr zaradených 7 položiek, dáta ukazujú najmä nárast skúšania pitia liehovín, ako i prežívanie pocitu opitosti s rastúcim vekom. Ochutna alebo odpi si z tvrdého skúsilo: 12,4% druhákov; 14,4% štvrtákov; 33,2% šiestakov. Pocit opitosti už prežilo: 1,1%; 6,6%; a 12,0% z nich. Neprimerane vysoké boli taktiež výpovede detí naznaèujúce tzv. pasívne, lepšie však nedobrovo¾né fajèenie (29% zo vzorky nikdy nie je vystavené tabakovému dymu v uzatvorenom priestore; obèas býva vystavených 57% vzorky; a èasto alebo denne je to 14% zo vzorky).
Aj tento prieskum
ukázal, že experimentovanie, prípadne užívanie
urèitých drog sú aj u detí zo základných
a študentov zo stredných škôl vzájomne
spojené problémy. Napríklad korelácie
položiek TDA2 sledujúcich obèasné fajèenie
a pitie kávy boli 0.24; pri súhlase s názorom,
že víno alebo pivo plus cigareta patria k chlapovi
to bolo 0.28; pri fajèení a pití na školských
výletoch to bolo 0.35; a napokon, obèasné
versus pravidelné fajèenie tabaku korelovalo s marihuanou
0.37 versus 0.42.
Aj distribúcie pozitívnych odpovedí žiakov a študentov na tú istú otázku, èi im niekto dospelý ponúkol alkoholický nápoj, viedli k nasledovnému zaujímavému obrazu:
VEK 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16 17 18 19
% 16 18 24 24 32 39 50 78 85 88 93 98 100
(To isté platí pre šampanské, ktoré ponúknu deom rodièia ako novoroèný prípitok):
VEK 7 8 9 10 11 12 13 14
% 52 52 57 60 67 75 83 90
Zámerom všetkých týchto prieskumov bolo získa, aj za cenu nepresnosti, to¾ko dát za krátky èas, ko¾ko sa len dalo. Aby sa preventívne aktivity mohli sústredi, bolo treba pozna cie¾ové populácie a zmapova rýchlo sa meniacu situáciu drogovej scény v Bratislave a v ostatných oblastiach Slovenska.
Preto sme sa snažili získa preh¾ad aj o postojoch a znalostiach uèite¾ov. Výsledky uèite¾ov v Modifikovanom MASTe svedèili pre minimálny rozsah problémov s alkoholom u mužov aj žien. Tieto výsledky však neboli príliš hodnoverné, najmä vzh¾adom na nepríjemný význam spojený èasto so situáciou hodnotenia v tejto citlivej oblasti. Preto sme sa pokúsili zostavi novú metódu, TDA3 pre uèite¾ov, prièom prvé výsledky nám poskytli viac preventívne užitoèných informácií ako tradièné skríningy, kde bola, pochopite¾ne, evidentná tendencia skrýva sa alebo javi v lepšom svetle.
Výsledky uèite¾ov
v TDA3 okrem úsilia získa orientáciu
v novej oblasti poznatkov o drogách a ochoty vstúpi
do preventívnych aktivít, poukázali najmä
na vcelku nízku úroveò poznatkov o drogách
a chýbanie špecifických informácií
o tvrdých drogách, spolu s nízkou spsôbobilosou
a nepripravenosou zvládnu situáciu pri
výskyte problému u žiaka èi študenta.
Tabu¾ka B PREH¼AD VÝSLEDKOV U MLÁDEŽE
Dáta od 2347 študentov (1387 dievèat, 960 chlapcov; priem.vek = 16,03, SD = 1,29; a 16,13, SD = 1,34, s rozsahom od 14 to 20 rokov veku) boli vyhodnotené rovnako ako predchádzajúce, prièom výsledky pre Bratislavu a ostatné oblasti Slovenska uvádza nasledujúca tabu¾ka.
Obsah O T Á Z O K BRATISL. ZÁPAD STRED VÝCHOD
ODPOVEDE TÝKAJÚCE SA TABAKU A KÁVY BOLI ROZLOŽENÉ NASLEDOVNE:
2. Obèas fajèí (1-2 cigarety mesaène) 26,0 25,6 16,9 13,6
3. Obèas si vypije kávu 49,6 64,7 44,4 41,0
4. Priate¾/ka fajèí aspoò jednu denne 71,2 74,6 52,4 62,2
10. Myslí, že cigareta patrí k chlapovi 10,9 9,0 8,6 8,4
12. Vypije 1-2 kávy za týždeò 18,2 28,2 13,5 13,3
14. Vyfajèí 1-2 cigarety denne 11,9 13,5 8,9 6,0
15. Sekt a ¾ahká cigareta patria k dáme 11,6 11,6 7,2 14,7
29. Matka je fajèiarka 32,4 29,9 22,6 19,8
30. Otec je fajèiar 43,1 42,4 39,3 51,4
32. Fajèí poèas školských výletov 17,9 20,1 12,9 9,0
42. Myslí si, že väèšina uèite¾ov fajèí 72,8 82,5 71,9 77,4
ODPOVEDE TÝKAJÚCE SA ALKOHOLU:
1. Pitie je spol. povinnos na oslavách 38,2 36,3 45,3 42,4
6. Pohár vína èi piva patrí k chlapovi 23,5 21,8 31,2 29,1
27. Povedali mu/jej, že prive¾a pije 14,1 19,2 14,3 12,5
31. Dospelý ponákol alkoholický nápoj 88,0 96,7 88,3 81,0
33. Stalo sa, že uèite¾ ponúkol alkohol 13,5 21,1 6,3 5,7
34. Obèas si dá pohárik pred vyuèovaním 10,9 10,2 12,0 5,2
36. Pije poèas školských výletov 45,3 54,3 36,4 27,2
37. Obèas si odskoèí vypi cez prestávku 9,1 9,5 11,2 2,4
38. Po škole s priate¾mi na pivo èi víno 23,5 25,1 23,8 16,6
43. Uèite¾/ka bol/a pod vplyvom alkoholu 33,5 57,3 43,3 28,5
ODPOVEDE TÝKAJÚCE SA POSTOJOV A VLASTNÉHO UŽÍVANIA DROG:
13. Dal/a by sa prehovori na marihuanu 22,1 26,3 9,7 6,3
20. Marihuana má by vo¾ne v obchodoch 20,8 18,0 11,5 4,6
21. Vie èo to je Crack 31,1 43,8 32,4 9,5
22. Má známeho/známu, èo fajèí marihuanu 31,9 28,4 11,7 4,9
23. Vie èo to je Pervitín 16,2 20,6 16,9 4,3
26. Má kamaráta/ku, ktorý/á fetuje 13,4 7,8 4,0 2,4
28. Vyfajèil/a už 1 marihuanovú cigaretu 12,2 11,4 4,0 1,9
35. Vie, že v škole sú party, èo fetujú 18,2 8,8 10,0 2,7
Tab. C
PREH¼AD VÝSLEDKOV
UÈITE¼OV V DOTAZNÍKU TDA 3
Fajèenie - vlastné postoje a názory % ÁNO
1. Zaradili by ste do študijných osnov výchovu proti fajèeniu ?.......81.7
13. Zákaz fajèenia pre uèite¾ov poèas vyuèovacieho dòa by pod¾a vás
mohol ma nádej na úspech (dodržiaval by sa) ?.................... 29.8
14. Dokázali by te sa vy osobne vzda fajèenia poèas vyuèovacieho dòa?.88.6
Fajèenie - vlastné poznatky
19. Ak by študent chcel pozna váš názor na nikotínové žuvaèky,
vedeli by ste mu odpoveda ?.....................................66.6
Fajèenie - vlastný status
4. Ste vy sám/sama fajèiar/ka ?..................................... 23.7
7. Zapálite si cigaretu poèas vyuèovania aspoò cez jednu prestávku?.. 18.3
12. Máte vo zvyku zapáli si hneï zrána cigaretu ku káve
(prípadne hneï po raòajkách) ?.................................. 12.8
D1. Ko¾ko cigariet vyfajèíte za deò ?
a) žiadnu b) 1-15 c) 16-25 d) 26 a viac
% : 75.1 21.7 2.2 0.4
Fajèenie u študentov
24. Fajèia vaši
študenti poèas školských výletov
?....................16.9
Alkohol - vlastné postoje a názory
2. Myslíte si, že uèite¾ má by pre žiakov vzorom normálneho
správania, a preto môže spoloèensky pi ?........................73.1
18. Zaradili by ste do študijných osnov výchovu proti alkoholu ?......84.5
D3. Ko¾ko pív (desiatok) denne považujete u dospelého za neškodnú dávku ?
a) žiadne b) 1 pivo c) 2 pivá d) 3 pivá e) 4-10 pív
% : 11.8 39.1 33.0 6.1 2.2
Alkohol - vlastný status
6. Zúèastnili ste sa aspoò raz na vyuèovacej hodine po vypití hoci len
minimálnej dávky alkoholu (prípitku a pod.) ?....................44.9
20. Povedal vám súkromne kolega, alebo nadriadený medzi štyrmi oèami,
že prive¾a pijete ?............................................2.4
Alkohol - pitie u študentov
11. Ponúkli ste niekedy pri významnej príležitosti niektorého študenta
èi študentku alkoholickým nápojom ?.............................4.1
22. Pijú vaši študenti/študentky ove¾a viac alkoholických nápojov
na školských výletoch, ako cez školský rok ?...................10.0
23. Všimli ste si niekedy poèas vyuèovania, že niektorý váš študent
alebo študentka bol/bola pod vplyvom alkoholu ?................ 3.5
Drogy - vlastné postoje a názory
10. Zaradili by ste do študijných osnov výchovu proti drogám ?......90.4
Drogy - vlastné poznatky
3. Vedeli by ste študentom vysvetli èo je to Crack ?............ 36.0
16. Vedeli by ste odpoveda na otázky študentov o zmenených stavoch
vedomia po psychedelických drogách ?.......................... 49.7
21. Povedali by ste, že marihuana patrí medzi tzv "mäkké drogy",
pretože nevytvára závislos ?................................. 19.7
D4. Viete èo je to Crack ? (popíšte jeho zloženie).................. 27.2
Drogy - užívanie u študentov
8. Spozorovali ste niekedy, že by bol študent poèas vyuèovania
pod vplyvom nejakej
drogy ?.................................... 8.1
Poznámky k Tabu¾ke C
Prieskum vykonali na jeseò 1994 PhDr. Alojz Nociar, CSc. a RNDr. Ján Krajèík z Národného centra podpory zdravia; v spolupráci s MUDr. Janou Novákovou zo Štátneho zdravotného ústavu Slovenskej republiky.
TDA 3 má 35 otázok. Vo vzorke bolo 2.265 uèite¾ov, ktorí odpovedali na tento dotazník (cca 60 z každého okresu Slovenska). Vzorka mala 1855 žien, 406 mužov (prièom 4 osoby nevyplnili túto položku). Vekový rozsah bol od 18 do 67 rokov. Zo základných škôl na vidieku bolo 1163 uèite¾ov, zatia¾ èo z miest to bolo 1101 uèite¾ov.
Niektoré výsledky
z vyššieuvedených prieskumov sa použili
nielen ako doplnok epidemiologických dát, preh¾adov
èi štúdií, ale vèlenili sa aj
do programu primárnej prevencie, ktorý sa používa
pre proti-drogové vzdelávanie na základných
aj stredných školách, ako aj v práci
rozlièných zdravotníckych a prevenciou sa
zaoberajúcich zariadení a mimovládnych organizácií
aktívnych v oblasti prevencie. Tento program je cielený
na celú problematiku legálnych i nelegálnych
drog (Alkohol, Tabak, Úvod do psychoaktívnych drog,
Marihuana, Drogy ulice, Kokaín a Crack).
P r í l o h a IV
POROVNANIE S EURÓPOU A ESPAD
10. Rizikové správanie pri intravenóznej aplikácii heroínu
11. Množstvá drog, ktoré boli zachytené na Slovensku
12. Kumulatívne poèty prípadov HIV/AIDS na Slovensku
13. Výskyt HIV+ prípadov na 100 tisíc obyvate¾ov v niektorých štátoch Strednej a Východnej Európy
14. Poèet prípadov AIDS na 100 tisíc obyvate¾ov v niektorých krajinách Východnej a Západnej Európy
15. Priemerný vek osôb lieèených na drogovú závislos: Západná a Stredná Európa 1994
16. ESPAD: Drogy u študentov SŠ pod¾a regiónu - Slovensko 1995
17. Marihuana a inhaláty
u študentov v štyroch krajinách : ESPAD 1995