Možnosť existencie mimozemského života, a inteligencie sa prelína dejinami ľudstva odvtedy, ako je ľudstvo samo. Svedčia o tom predhistorické jaskynné maľby, praveké mýty, eposy, báje a legendy, najstaršie písomné texty. Nad touto otázkou sa zamýšľali filozofi starovekých kultúr, stredovekí učenci, a samozrejme i súčasní vedci a celá spoločnosť. Avšak to najhlavnejšie - jednoznačný dôkaz alebo vieryhodný kontakt neustále uniká. Už, už sa niekoľkokrát zdalo, že konečne to je potvrdené. Fantastické obrázky údajne ďalekohľadom pozorovaných Mesačňanov alebo kanály na Marse zaplnili prvé stránky novín. Ale bulina spľasla a sklamané obyvateľstvo sa vrátilo k bežným pozemským starostiam. Hádam každý nový výdobytok vedy a techniky bol a je nejakou formou zapojený do pátrania po mimozemšťanoch. Posledné desaťročia nastal priam ošiaľ hľadania dôkazov. Vzniklo a neustále vzniká množstvo názorových smerov. popisujú sa nové a nové pozorovania, kontakty, vzniká rad rôznych organizácií, občas podporovaných vládami, ktoré sa fenoménom mimozemského života zaoberajú, zhromažďujú triedia a spracovávajú materiál.
    Napriek názorovému spektru však veda ako celok existenciu mimozemského života doteraz neprijala. Naopak, téma je často znevažovaná, zosmiešňovaná, zatracovaná.Zamyslime sa nad príčinami tohoto stavu.
    Kľúčovú úlohu všeobecného priznania môže zohrať jedine nepochybný dôkaz, ktorý môžu dať jedine prírodné vedy, a to predovšetkým fyzika a jej aplikácie. Fyzika však ako každá iná veda nemôže mať jednotný názor. Sú argumenty za i proti.
    Dôkaz o neexistencii mimozenského života je principiálne nemožný. Na ich priznanie je však nutný dôkaz. Ten zatiaľ nie je. Preto je táto problematika príjmaná len ako pracovná hypotéza s rôznym stupňom pravdepodobnosti, od ktorej sa môžu odvíjať ďalšie teoretické a experimentálne práce. Podrobnejšie Vás s časťou výsledkov týchto aktivít oboznámi kolega Krempaský a preto svetové vedecké projekty pátrania po mimozemskej inteligencii tu rozoberať nebudem. Mám však niekoľko otázok, a ak mi odporcovia mimozemskej inteligencie odpovedia čo len na jednu NIE, tak ich argumenty proti stoja na hlinených nohách. Možnosť skúmania javov spojených s pôsobením nezemskej civilizácie má totiž jeden častokrát zabúdaný aspekt. Je to cenný zdroj inšpirácií a nápadov. V prípade, že javy spájajúce sa s pôsobením mimozemšťanov budú viesť k objaveniu doteraz neznámych prírodných zákonitostí, tak to bude nepriamym dôkazom a natoľko silnou argumentáciou v prospech ďalšieho výskumu, že táto oblasť sa môže stať čelnou vednou disciplínou. Som presvedčený o tom, že výskum mimozemských civilizácií už v blízkej budúcnosti vystúpi z tieňa. Otázok možno položiť veľmi veľa. Práve oni môžu byť základom novej vednej disciplíny. Vyberiem len niektoré.

• Je rýchlosť c, obyčajne nazývaná rýchlosťou svetla, skutočne konečná pre šírenie informácií?
• Sú v súčasnosti známe 4 základné sily prírody t.j. jadrové sily tzv. slabé sily, elektromagnetické sily a gravitačné sily skutočne všetky?
• Sú v súčasnosti nám známe energetické zdroje konečné? Nemôžeme nájsť nové?
• Sú súčasné poznatky predovšetkým o makrosvete a mikrosvete natoľko prebádané, že budúce poznatky úplne radikálne nezmenia prijaté predstavy o čase, priestore, hmote a energii? O celom vesmíre?
• Môžeme vytvoriť nové formy hmoty s nevídanými vlastnosťami tu na Zemi ?
• Sú skutočne všetky pozorovania anomálnych javov len podvodom alebo omylom ?
• Mohol vôbec vzniknúť život na zemi v tak krátkom čase po vzniku praoceánu a v podmienkach, ktoré vtedy boli?
• Sú všetky nám známe pozitívne závery rôznych vyšetrovcích komisií iba geniálnymi falzifikátmi?

    A kam sa má obrátiť podľa odporcov hľadania mimozemských civilizácií človek, ktorý prežil pre neho nevysvetliteľný jav okrem psychyatrie alebo lampárne?
    Predtým, ako niektoré z týchto otázok rozoberiem, musím konštatovať, že plne chápem niektorých predstaviteľov vedy, ak sa stavajú k časti takémuto výskumu značne skepticky. Seriózneho materiálu vhodného na experimentálny a z toho plynúci teoretický výskum je menej ako šafránu. Ale neschvaľujem ani neúctivý arogantný dehonestrujúci a povýšenecký postoj určitej časti akademických kruhov. Prečo chápem skeptikov. Pozrime sa, čo sa fyzikom a vôbec verejnosti obyčajne predkladá ako dôkazový materiál.

• predovšetkým sú to hlásenia opisujúce prežitý zážitok alebo pozorovanie javov, ktoré si pozorovateľ nedokáže vysvetliť
• ďalej sú to hlásenia o javoch, v ktorých sa hovorí jednoznačne o mimozemšťanoch
• úlomky neznámeho pôvodu, ktoré boli získané za zvláštnych okolností a zjavne sa líšia od bežných prírodných, alebo ľudmi vytvorených známych materiálov
• odkazy rôzneho charakteru. od tzv. kontaktérov
• výpovede z tzv. regresívnej hypnózy, počas ktorej sa odblokovala pamäť
• fotografie, audio a videozáznamy
• radarové signály
• stopy rôzneho charakteru (napr. kruhy v obilí, odtlačky po pristání v pôde a i.)
• písomné materiály z vyšetrovania rôznych komisií, zvyčajne nepotvrdené autormi
• archeologické nálezy, staré písomnosti atď

    Už z tohoto výpočtu je zrejmé, že značná časť materiálov je z pohľadu vedy alebo bezcenná, alebo majú iba sekundárnu, nedôkazovú hodnotu. Neplatí to však všeobecne. Viacero dostatočne podrobne zdokumentovaných svedectiev je natoľko silným argumentom v prospech mimozemských civilizácií, že tvrdošijné odmietanie čo i len hypoteticky pripustiť túto oblasť ako objekt vedeckého výskumu je smiešnym trucovaním. Takto militantne postavená veda je však na ústupe a v ďalšom nebudeme o nej uvažovať.
    Viera v existenciu Mimozemského života je nesporne vážnym sociologickým faktorom. I keď sú štatistiky rozdielne a výsledky sú rôzne pre rôzne regióny možno všeobecne povedať, že drvivá väčšina obyvateľstva pripúšťa možnosť existencie mimozemských civilizácií, asi 40% je o tom hlboko presvedčených a 5 - 10 % obyvateľstva tvrdí, že určitú formu kontaktu sami prežili. Paradoxne sa tak tzv. UFOlógia sama môže stať subjektom pre niektoré vedy. Výskum tzv. hraničných javov sa prelína s literatúrou, maliarstvom, sochárstvom, kinematografiu, hlboko zasahuje do filozofie, teológie, sociológie, psychológie a psychiatrie, je súčasťou zábavného priemyslu, počítačových hier, hračiek, je témou pre špecializované časopisy, vďačnou témou pre noviny, televízne a rozhlasové relácie. Pátranie po mimozemských civilizáciách je teda každodennou súčasťou každodenného života a fyziky sa dotýka síce nie výlučne, ale významne.

    No ale vrátme sa k prírodným vedám a položeným otázkam.

• Rýchlosť svetla, presnejšie rýchlosť šírenia sa elektromagnetických vĺn je skutočne dokázaná ako konečná. Platí to ale len pre elektromagnetické vlny a pre častice, ktoré majú nenulovú kľudovú hmotnosť. Intenzívne hľadané gravitóny predpokladané Einsteinovou teóriou relativity sa stále nenašli. No a merať rýchlosť v rozmeroch pôsobenia jadrových síl je nemožné. Astronomické pozorovania a myšlienkové experimenty skúmajúce vlastnosti napr. tzv. čiernych hviezd sú však podľa môjho názoru v rozpore s týmto faktom. Ak by totiž nemohli unikať z čiernych dier nielen elektromagnetické, ale ani gravitačné vlny, vznikli by nelogickosti neriešiteľné súčasnými fyzikálnymi predstavami. Einsteinova teória relativity je preto v tomto bode otvorená. A oslovení odborníci ma nielenže nepresvedčili o opaku, ale sa museli sami zamyslieť. Túto otázku rozoberám ako prvú preto, lebo ju pokladám za mimoriadne dôležitú. Konečná rýchlosť svetla je v súčasnosti najsilnejším argumentom proti úvahám o návštevách z iných planét. Astronomické vzdialenosti sú príliš veľké a energetická náročnosť priveľká na to, aby nejaká civilizácia takto neefektívne mrhala energiu.
  
  
• Druhá otázka sa týka základných nám známych prírodných síl. Človek či už svojimi orgánmi alebo prístrojmi pociťuje základné sily prírody iba v obmedzenom rozsahu. Vníma napr. iba časť spektra elektromagnetických síl ako svetlo a časť ako teplo. Na organizmus rôzne vplýva však röntgenové žiarenie, tzv. gama lúče a kozmické žiarenie. Iné typy môžeme zmerať prístrojmi. Prakticky celá oblasť elektromagnetických vĺn je prebádaná a využíva sa v praxi. Avšak žiadny elektromagnetický prístroj nikdy nezmerá gravitačnú konštantu. I pre ten najcitlivejší elektromagnetický prístroj gravitácia neexistuje. Podobne fyzikálnym kyvadlom nezmeráme elektrické alebo magnetické polia.Tieto sily sú nezávislé na sebe a neovplyvňujú sa

    Na základe celého radu pozorovaní však vzniká podozrenie, že sú tu i iné sily prírody, a nie energeticky zanedbateľné. My zatiaľ nemáme prístroje, ktorými by sme ich detekovali. Neskonštruovali sme motor, ktorý by sme mohli využiť. Možno náš organizmus za určitých okolností občas reaguje. Cítime napr. uprený pohľad na nás, sú i iné tzv. paranormálne javy. Pre energetické jednotky viacerokrát pozorovaných záhadných lietajúcich objektov však asi budú základným zdrojom. Nám - pozemšťanom známe spôsoby premeny energie zjavne mimozemské civilizácie nepoužívajú. Nespochybniteľný dôkaz o ďalších silách môže rýchle priniesť pre ľudstvo využitie. Môže to byť významným energetickým zdrojom, ale i novým transportným spôsobom pre informácie. S tým súvisí moja tretia otázka týkajúca sa nových foriem energie. Mechanizmus fungovania síl a polí doteraz súčasná fyzika nevysvetlila . Súčasné predstavy sa akoby vracali k pôsobeniu na blízko. Kvantovomechanické predstavy tu prinášajú nesmierne bohatú a silnú teoretickú bázu s možnosťou experimentovania. Predstava o vákuu ako o zaplnenom energetickom stave, ktorý má síce minimálny, ale nenulový energetický stav a kmitá je všeobecne fyzikmi prijatá. Elementárne častice sú v tomto vákuovom oceáne chápané ako poruchy. Tieto vznikajú energetickým preskupením diskrétnych energetických úrovní. No ale aby som seba a vás nezamotal do odbornej terminológie. Chcem iba zvýrazniť ten fakt, že práve vákuový energetický oceán môže byť zdrojom pre nové, doteraz neznáme formy hmoty a energie, ktoré sú pre našu civilizáciu zatiaľ skryté. Práve v tomto vákuovom oceáne sa vlnia elektromagnetické vlny, gravitačné polia a iné, očakávané nové stavy hmoty a energie. Ďalšia otázka sa týkala v našich bežných pozemských podmienkach vytvárania principiálne nových materiálov. Vieme, že priestorové rozloženie molekúl a atómov, teplota, tlak a iné fyzikálne podmienky môžu spôsobiť radikálne zmeny vo vlastnostiach hmoty, v ktorej začnú prevládať tzv. kvantové javy. Všeobecne známa je supratekutosť, supravodivosť, fotoelektrický jav, Hallov efekt a i. V týchto javoch sa prejavujú vlastnosti atómov a molekúl vhodne technologicky upravených. Menej známe a skúmané sú nemolekulové zoskupenia elementárnych častíc.Tie spôsobjú nám známe javy a stavy, ako je napr. plazmový stav pozorovaný pri guľových bleskoch, jadrová syntéza, v kozme neutrónové hviezdy a iné stavy telies. Nakoľko jadrové sily sú nielen nesmierne silné, ale i univerzálne, na teoretickej úrovni, ale i experimentálne možno i v laboratórnych podmienkach uvažovať o nezvyčajných stavoch hmoty. Pred niekoľkými rokmi som v jednej zo svojich prác uvažoval o tenkostenných útvaroch z neutrónov, a to v tvare toroida alebo gule. Elementárne častice však môžu byť základom pre celú sériu ďalších nových makroskopických útvarov, ktorých základom nebudú "klasické" molekuly. Práve u takýchto materiálov môžeme očakávať vlastnosti, ktorými doteraz nám známe formy hmoty nedisponujú a ktoré môžu priniesť zásadný revolučný zvrat v poznaní vlastností vesmíru a v pozemskej technológii. Schopnosť ovládnuť práve tejto oblasti fyziky môže byť tým prelomovým momentom, ktorý nás technologicky priblíži k možným iným civilizáciám.
    Všetky otázky, ktoré rozoberám nevznikli náhodne. Sú výsledkom štúdia rady pozorovaní, ktoré sa či už priamo alebo nepriamo spájajú s pôsobením mimozemských civilizácií. V prírode je ešte veľa nám neznámeho. Napriek omylom, podvodom a nejasnostiam vždy, či už z výskumu Klubu Hyperion, alebo iných komisií, klubov a združení zostáva rad dostatočne dobre zdokumentovaných javov, ktoré nezapadajú do súčasných všeobecne prijatých fyzikálnych predstáv. Záhadou naďalej zostáva akýsi fenomén utajovania. Mimozemšťanmia akoby občas pred očami pozemšťanov demonštrovali svoju nám neznámu technológiu, ale nikdy nie tak, aby sme vedeli priveľa. Sú taktiež opisované prípady havárií. Tie vie vraj armáda alebo nejaký neznámy supertajný orgán však tak dobre ututlať, že pre čelných predstaviteľov vedy nepracujúcich v zbrojárenskom priemysle nič nezostane. Časť materiálov sa zjaví, ale sú získané záhadným spôsobom a preto je spochybňovaná ich pravosť. Žijeme v čase, keď na prvý pohľad oveľa ťažšie a komplikovanejšie prípady sa nakoniec odhalia a dostatočne vieryhodne dokážu. Preto je celý fenomén utajovania možno tak isto zaujímavý a záhadný, ako fenomén mimozemských civilizácií sám. S určitosťou však možno tvrdiť, že je dostatočný počet vieryhodných udalostí spojených s pôsobením mimozemskej inteligencie. Preto možno s určitosťou vylúčiť, že celá problematika mimozemského života je len sériou omylov a podvodov.
    Nie som biológ, ale i tak sa k otázke vzniku na Zemi chcem vyjadriť aspoň v niektorých súvislostiach. Všeobecne sa uznáva, že vznik života je mimoriadne zložitý proces, že pravdepodobnosť náhodného usporiadania molekúl čo i len do najjednoduchších životaschopných organických zlúčenín je prakticky nulová. Život tu však je a akosi musel vzniknúť. Práve takáto mizivá pravdepodobnosť vzniku života je jedným z významných argumentov odporcov existencie života vo vesmíre. Život vznikol na jednom mieste a v jednom časovom momente. Nemohol teda vzniknúť súčasne nezávisle na rôznych planétach, kde boli vhodné podmienky. Je tu ale ďalšia nezrovnalosť. Na takúto náhodu treba čas a vhodné podmienky. No a na Zemi v čase vzniku života nebolo ani jeno, ani druhé. Život vznikol hned v prvopočiatkoch formovania sa praoceánu, vznikol v prostredí mimoriadne agresívnych atmosferických podmienok, v čase tvrdého kozmického žiarenia. Vznikol teda nielen rýchle, ale i v prostredí v ktorom by zrejme z toho, čo teraz žije, neprežilo úplne nič. Pandemická teória šírenia sa života vesmírom je preto plne opodstatnená. Nerieši samotný vznik života, ale ho iba odsúva inam. Získava sa čas a vhodnejšie podmienky.
    Vieme, že obyvatelia našej planéty vypravili v posledných desaťročiach rôzne umelé telesá do vesmíru a i na iné planéty. Súčasné peklo na Venuši je natoľko agresívne, že vedci spokojne tam život vylúčili. No ale čo ak nejaký ten mikroorganizmus náhodne donesený na Venušu je schopný tam žiť. Možno už začal pôsobiť. Začal sa množiť, prispôsobovať sa tamojšiemu prostrediu, ale toto prostredie i pomaly meniť. A možno o 3 miliardy rokov nejaká krásna venušanka bude s istotou tvrdiť, že život na susednej planéte Zem je vylúčený a život v celom vesmíre je iba na Venuši, a že určite na Venuši i vznikol.
    Moja posledná otázka bola, kam sa má obrátiť človek, ktorý sa stal svedkom alebo prežil udalosť, o ktorej si myslí, že je spojená s mimozemskou inteligenciou. Súčasné výskumné pracoviská to nie sú a nie je ani predpoklad, že sa to v dohľadnom čase zmení.
    Súčasné UFO kluby a UFO centrá nie sú na to vybavené ani personálne, ani materiálne. Ich činnosť je napriek snahe značne obmedzená a sťažená. Kluby nie sú názorovo a programovo jednotné. No a v drvivej väčšine metódy výskumu, ak to tak vôbec možno nazvať, sú pre prírodné vedy neakceptovateľné a získaný materiál nepoužiteľný. Určite prevažná väčšina z Vás by uvítala väčšie pochopenie vedy. Spoločenská potreba tu nesporne je.
    Je v celospoločenskom záujme vytvoriť profesionálne centrá, ktoré by mohli skutočne odborne a bez predsudkov anomálne javy skúmať. Ja teraz nebudem hovoriť o projekte SETI. Tento program je v súčasnosti financovaný súkromným kapitálom a ukazuje sa ako životaschopný. Takúto cestu vidím i pre Slovensko. Tak trocha neskromne tvrdím, že máme všetky predpoklady dosahovať kvalitné výsledky, plne porovnateľné s najvyspelejšími štátmi sveta a možno v určitých smeroch ich i predbehnúť.Je to otázka organizovania a hlavne financií. Osobne som presvedčený, že obyvatelia iných planét budú našimi hosťami v dohľadnej budúcnosti. Nehádžme ale z rukáva nejaké termíny. My sami serióznou prácou sa musíme začleniť medzi iné civilizácie.
    Len z toho, čo som doteraz povedal vyplýva, že výskum anomálnych javov má zmysel i pre špičkové vedecké centrá. Len okrajovo som rozoberal tú tradičnú UFOlógiu. Tá je taká ,aká je. Má viacero divokých foriem,ktoré nikdy prínosom nebudú, je tu i snaha záujemcov bez predsudkov nové získať čo najviac pre podporu UFO. UFOlógia , tak ako astrológia alebo napr. parapsychológia veda nie je. Nespĺňa základné predpoklady pre takéto zaradenie. Mnohé skúsenosti preukázali predpokladaný fakt, že na stránkach renomovaných ani bulvárnych periodík sa seriózne a kvalifikovane polemizovať nedá. Najlepším argumentom proti divokej pavede, ak sa to tak dá nazvať, je samotný obsah tejto divočiny. Veda rieši 3 otázky, i keď logicky naväzujúce.

• Je vo vesmíre život mimo Zeme?
• Je vo vesmíre mimozemská inteligencia?
• Môže mimozemská inteligencia pôsobiť na planétu Zem?

Verím v kladnú odpoveď. Ale viera nie je dôkaz!