"Náboženstvá sa zakladajú na žalostnom omyle", hovorí spisovateľ Erich von Däniken. Erich von Däniken patrí dnes k žijúcim legendám. Svojimi výstupmi, prejavmi denno denne očarúva poslucháčov na celom svete. Postavou malý Švajčiar už tridsať rokov drží záujemcov o mimozemské civilizácie, dávnych návštevníkov z kozmu a archaické kultúry v nehasnúcej fascinácií, už tridsať rokov svojou vášňou a nevyprchajúcou energiou pre amatérske bádanie vyzýva vedu k prehodnoteniu jej doterajších názorov a stanovísk.
Rozhovor s Erichom von Dänikenom pre Euroreport vznikal pri autogramiáde v nemeckom Bambergu, s kulisou okolo tisíc ľudí. Schopnosť improvizácie, obratná, impulzívna spontánnosť sú vlastnosti typické pre Ericha von Dänikena a tie sa prejavili aj v našom rozhovore.

Euroreport: Ako sa za tridsať rokov aktivity Ericha von Dänikena prejavilo jeho literárno-spoločenské pôsobenie v myslení a vedomí ľudí? Cítiš v ľudoch, ktorých si začiatkom tvojej práce oslovil, vycítiť zmenu v ich vedomí a názoroch? A tu by som poprosil o porovnanie: ako by si charakterizoval tvoju prácu pred tridsiatimi rokmi a ako ju vidíš teraz?

Erich von Däniken: Keď mal niekto také šťastie, že mu v dvadsiatichôsmych rečiach vyšlo 56 miliónov výtlačkov kníh, tak to znamená, že vo verejnosti existuje nejaký záujem. Tých 56 miliónov je čisto od Ericha von Dänikena a to nepočítame ešte množstvo iných výborných autorov po celom svete, ktorí sa zaoberajú touto tematikou. A ja si myslím, že už to zapríčiňuje zmeny v myslení i vedomí ľudí, všímame si, že mnohé, čo sme v minulosti vnímali, teraz nesúhlasí. Súčasne si všímame, že spojenie s vesmírom nesieme v našom vnútri, že vesmír nie je niečo "vonku", že je tu a že sme jeho súčasťou. Myslím si, že to, čo robím dnes, má podstatne väčší ohlas ako pred tridsiatimi rokmi. Vtedy odznelo veľa kritiky, veľa zákernej kritiky, veľa úderov pod pás. Teraz je možnosť prednášať na univerzitách, vo veľkých firmách, v bankách. Atmosféra, témy a reakcie inteligentných ľudí sú úplne iné ako pred tridsiatymi rokmi.

Euroreport: Keby mal rozhodujúci nález alebo nepredpokladaná udalosť, nielen pred vedeckým fórom odrazu potvrdiť všetky tvoje doterajšie teórie, aké by to podľa teba malo globálne následky? Zmenilo by sa ľudstvo? Došlo by k novej materiálno-duchovnej revolúcií, vznikol by na Zemi úplne nový druh spoločnosti?

Erich von Däniken: Pracujem na tom, aby tieto zmeny neprebehli formou revolúcie, ale formou evolúcie. Malo by to prebiehať pomaly. Nechceme tu žiadne vojny svojprávia, žiadne násilie, žiadne nové náboženstvá, žiadne kulty. Chcel by som, aby toto hlúpe a malicherné zmýšľanie privlastňovania si akejkoľvek pravdy konečne skončilo. Som si ale istý, že keby sme v rukách mali ozajstný materiálny dôkaz, predmet mimozemského pôvodu, spôsobilo by to vo vede, v náboženstve, ale aj v celej filozofií otrasnú zmenu zmýšľania. V tomto smere existujú, hrubo povedané, dve skupiny na tejto planéte. Jedni sú veriaci a myslia si, že pánbožko spravil z človeka korunu stvorenia, tí druhí sú vedeckí a veria, že špirála evolúcie nás vyniesla na vrchol všetkého bytia. V oboch prípadoch, či už ako koruna stvorenia alebo špička evolúcie sa považujeme za najväčších, za jedinečných. Z našej strany pupkáčstvo, my nechceme mimozemšťanov, ináč by sme stratili našu jedinečnosť. Je to psychologický problém. Keby sme mali konečný definitívny dôkaz, zlomila by sa spomínaná jedinečnosť. A to by bol šok. Náboženstvá by si museli uvedomiť a priznať, že všetko, čo počas tisícročí miliónom svojim prívržencom narozprávali, bolo nesprávne. Samozrejme aj veda by si musela pripustiť, že popieranie mimozemskej inteligencie bolo nesprávne, podobne ako popieranie pravdepodobnosti, že takáto inteligencia nie je podobná ľuďom - veda priveľmi lipne na evolučnom modeli a nepočíta s evolúciou inde. Určite by to bol šok, ale ja si myslím, že by sa tento šok dal stlmiť určitou prípravou, tým, že sa ľuďom povie: Počúvajte, raz to na vás príde, zaoberajte sa tým! Euroreport: Rád by som sa vrátil k problému náboženstiev: Je teda možné, že pôvod všetkých veľkých náboženstiev, vrátane kresťanstva, väzí v konfrontácií s vyspelejšími bytosťami a že sa celá viera opiera o fatálny omyl našich predkov, zapríčinený nesprávnou technologickou interpretáciou?

Erich von Däniken: Je to tak! A to jednoznačne. Naši predkovia pred tisícročiami nepochopili, kto sú návštevníci z kozmu a čo je to mimozemská technológia. Mysleli si, že títo mimozemšťania sú bohovia. Ďalšia generácia, ktorá už osobne pri tomto stretnutí nebola, ktorá o ňom vedela len z tradovania, rozumela všetkému ešte menej, ako tí, ktorí mali možnosť presvedčiť sa na vlastné oči. Takto vznikli všetky veľké náboženstvá a dovoľujem si povedať, že sa zakladajú na žalostnom omyle. Z nepochopenej technológie sme vytvorili náboženstvo. Môžete si povedať: dobre, mal som pravdu, ovplyvnili nás síce mimozemšťania, ale kde je potom ich pôvod? Po akej evolučnej ceste došli na stupeň vývoja, na ktorom sú teraz? Dalo by sa tvrdiť, že aj ich navštívila zasa iná mimozemská rasa, tú opäť iná... a táto hra by sa dala hrať ďalej a ďalej, vo vesmíre je na to dosť priestoru i času. Niekedy po miliardách rokoch by skončili pri štartovacom bode, alebo ako Nemci hovoria, na konci štartovacej zástavky. A tam by narazili na dve možnosti. Povedia s rešpektom: Tu je stvorenie, tu je Boh. Pána Boha nestratia. Môžu si ho ponechať v chrámoch, ospevovať, oslavovať, ale stratia ľudských bohov. Stratia údajných spasiteľov, ktorých ukrižovali len preto, lebo pán Boh žiadal obeť svojho syna. Niečo, čo je v dvadsiatom prvom storočí úplný nezmysel.

Euroreport: Tvoje meno je spojené s dobrodružstvom, ty sám priznávaš, že si fantasta. Pri tvojich knihách sa čitateľ ponorí do sveta amatérskeho, provokujúceho, ak nie blasfemického bádania, spojeného s darom literárneho rozprávača. Otváranie dverí do našej archaickej minulosti sa odohráva nie len s odvahou a vášňou, ale i s určitou pietou. Vedel by si si predstaviť, že to všetko, keby sa raz záhady vyriešili, by sa malo stať všednou realitou, že celý tento fantastický aspekt bádania stratí niekedy v budúcnosti svoje čaro a stane sa štatistikou? Aký pocit v tebe vyvoláva predstava, že by raz v budúcnosti mohli obdiv a pietu vzbudzujúce múry Sacsayhuamanu niesť namiesto vedomých symbolov a znakov čarbanice nejakých bezvýznamných hudobných skupín?

Erich von Däniken: Je to komplikovaná a zvláštna otázka. Som si istý, že z toho, čo tu ja teraz robím, raz vznikne nový vedný odbor, nový druh fakulty. Ako sa to bude volať, či už Paleo-SETI, alebo inak, to sa teraz dá ťažko odhadnúť. Potom sa všetko stane vecným. Potom sa budú sväté knihy interpretovať uhlom pohľadu mimozemských návštevníkov. Múry Sacsayhuamanu nie, ale to, čo je za nimi sa bude sucho a jednoducho kategorizovať a numerizovať - dôkazový materiál, čislo také a také... S pocitmi to nemá nič spoločné. Lenže pocity a fantázia ostanú napriek tomu, vždy, keď ľudská zvedavosť vyrieši jednu ťažkú otázku, vynoria sa ďalšie, ešte omnoho úžasnejšie a ohromnejšie, ako tá predtým. To nikdy neprestane, za to nám ručí vesmír. Ja som presvedčený, že my v našej podstate nesieme v sebe časť mimozemského života. To vôbec nie je proti evolučnej teórii, ja viem veľmi dobre, že náš vývoj sa odohral tu na Zemi a že pochádzame z jednej vetvy stromu humanoidných ľudoopov - o tom niet pochýb. Lenže raz došlo k umelej cielenej mutácií. Človek sa vtedy vyčlenil z biologického systému a dostalo sa mu toho, čomu teraz vravíme inteligencia. Zvedavosť, kultúra, vynaliezavosť. Tu sa odohral akt stvorenia Adama a Evy.
Naši genetici najnovšie už neurčujú pôvod na základe tvarov a druhov kostí, ale na základe molekulárnej štruktúry. Volá sa to molekulárna antropológia a je to veľmi vecný vedný odbor. Veľmi chladne a s odstupom, myslím si, že bez veľkých emócií, nájdu pod mikroskopom gény, ktoré nezapadajú do prirodzeného biologického vývoja človeka, ktoré tam nepatria. Bude to čisto vedecká záležitosť. To bol len príklad. Čo sa týka fantázie, tá ostane spolu s nadšením pre vesmír. Budeme sa pýtať: Kto sú tie prabytosti, kde to všetko začalo a prečo? Keď tu už nie sú, kedy sa vrátia? Budeme na ich návrat pripravení? Ako sa máme voči nim správať, ich uvítať? Budeme do vesmíru vysielať iné druhy signálov ako doteraz, máme vôbec prezrádzať našu pozíciu? Vynoria sa nové otázky, vzniknú úplne nové odbory astronómie. Budeme mať možnosť zistiť a sledovať, že sa evolúcia nešírila len na jednej maličkej planéte niekde na okraji galaxie, ale v celom sektore Mliečnej dráhy. Bude to znamenať rozmach pre vedu.

Euroreport: Aké ďalšie poznanie mám teda môže priniesť blízka reálna budúcnosť?

Erich von Däniken: Všetko naše poznanie a naše vedomosti pochádzajú z jednosmernej cesty minulosti. Učilo sa, vynachádzalo, učivo sa odovzdávalo - to všetko je teraz minulosťou. A z tejto jednosmernej ulice sme zákonite dospeli do prítomnosti. Už vieme o kontaktoch s mimozemskými civilizáciami a ich existencií, máme príležitosť vyvádzať z týchto poznatkov mnoho nových záverov. Teraz sa stretávame s informáciami z budúcnosti. A do budúcnosti sa rútime po informačnej autostráde. V súčasnosti hľadajú vedci za pomoci rádioteleskopov a obrovských antén signály z vesmíru. Osobne som presvedčený, že nič nenájdu. Už len preto nie, lebo sa to s rádiovými vlnami jednoducho nedá. Nám sa interstelárne vzdialenosti nepodarí preklenúť médiom pod rýchlosť svetla, podarí sa nám to až po prekonaní tejto bariéry. Momentálne je naša civilizácia ešte vo veku húštinových bubnov, nám sa ešte stále nepodarilo objaviť vhodné médium, prekračujúce rýchlosť svetla. Čo nie je dnes, môže byť zajtra. Naša technologická budúcnosť sa na nás rúti, vďaka rastúcim kvantám informácií čoraz rýchlejšie a rýchlejšie.

Euroreport: Ty sám o sebe tvrdíš, že si veriaci. Možné je, že návštevníci z kozmu sú naši stvoritelia. Nakoľko ich stotožňuješ s tvojou predstavou pravého stvoriteľa vesmíru? Aký je tvoj vnútorný pocit, poznanie a predstava, nezávisle od všetkých náboženstiev a dogiem?

Erich von Däniken: Na Zemi vznikli náboženstvá, ktoré neustále podporovali vojny a utrpenie. Značnou mierou prispievali k tomu, aby si ľudia v mene nejakého boha alebo kvôli nejakému náboženstvu navzájom roztĺkali hlavy. A raz niekomu skrslo v mozgu: vraj sa naši symbolickí predkovia Adam a Eva dopustili hriechu. A tento hriech sa prenáša na všetkých ich dedičov. Potom musí prísť sám najvyšší Boh a musí obetovať svojho vlastného syna, aby ním vykúpil ľudské hriechy. Ako zareagujú ľudia? Mučia a zavraždia jeho syna zákernými spôsobmi. Tým by sa vraj mal Boh uzmierniť. Celá táto myšlienka je od svojich základov čisté barbarské pohanstvo: preliatie krvi nevinného za údajné krivdy a hriechy vinných. Náboženská ideologická štruktúra, aká počas storočí a tisícročí na Zemi pretrvala, je zhrdzavená a zastaralá a nemá už vôbec nijakú budúcnosť. Ostane nám potom otázka: Kde je Boh? To je otázka! Boh sa nedá vysvetliť, nedá sa opísať ani definovať, to skúšali omnoho chytrejší filozofi ako som ja. My ľudia vieme a poznáme len málo. Vieme, že sme, že žijeme na jednej malej planéte, že okolo nás žiari nespočetné množstvo hviezd a my sme spolu s nimi súčasťou gigantického vesmíru. Tento vesmír musel niekde a niekedy vzniknúť, musel niekedy začať. Vedecký názor, podľa ktorého vzniku vesmíru predchádzal Veľký tresk alebo dokonca niekoľko takýchto treskov, nič nemení na skutočnosti, že nevieme, čo bolo pred počiatočnou explóziou. Niečo, čo si nevieme vysvetliť, kedy sa stávame malými a skromnými a s úctou konštatujeme - tu je Boh, tu je stvorenie. Možno, že sme všetci spolu s celým vesmírom mikroskopické čiastočky toho, čo spolu znamená Boh. Som presvedčený, že keď doterajšie náboženstvá zlyhajú a zaniknú, vznikne jedno mohutné univerzálne náboženstvo, prepojené s celým okolitým vesmírom, hľadajúce a odvolávajúce sa na pravého, skutočného stvoriteľa. Nebudú sa viacej rúcať kostoly, ničiť oltáre, nebudú sa viesť náboženské vojny pre pravdu tej či inej dogmy. Nech i naďalej ostanú tradície, rituály, nech sa ľudia naďalej zhromažďujú, spievajú a jasajú na počesť veľkého nádherného ducha zvaného Boh. Náboženstvo ako také nezanikne, len sa prevtelí do iných dimenzií vnímania a chápania. Náboženstvo sa z ľudských sŕdc nevytratí a myšlienka stvorenia, Boha, toho neznámeho a nepochopiteľného už vôbec nie.